Nezaradené články v blogu o všetkom ostatnom. Informácie od horského vodcu.

Mních

Vysoké Tatry majú rozlohu 341 km2. Rozprestierajú sa na území dvoch štátov, pričom Poliakom zvykneme hovoriť  : “Tatry sú naše!”

Slovenská časť Vysokých Tatier má rozlohu 260 km2 a poľská časť len 81 km2. Najnavštevovanejšou časťou v poľských Tatrách je bezpochyby kotlina Morského oka. Kotlina, ktorá sa týči nad najväčším tatranským plesom – Morskie oko, patrí k tým najkrajším vo Vysokých Tatrách. Obklopujú jú štíty ako Veľký Žabí štít, Malé Rysy, Rysy, Žabia veža, Volia veža, Hincova veža, Mengusovské štíty. Najviac pozornosti vzbudzuje štíhla vežička, strmo týčiacia sa na juhozápad od Morského oka. Poľovníci a pastieri jej dali meno Mnich.

Mních

Mních je samostatná skalná veža, ktorá dosahuje výšku 2069,5 m n.m. Jej južná stena patrí medzi legendárne horolezecké steny Vysokých Tatier.

Prvý výstup na Mnícha vykonal študent práv a dejín na krakovskej univerzite Jan Gwalbert Pawlikowski s populárnym horským vodcom Maciejom Szieczkom. Vystupovali od západu, roku 1879 alebo 1880, z Dolinky za Mníchom, pravdepodobne cez tvz. “plytu” dosku v severozápadnej stene.

Mních s horským vodcom

Mních Poľsko

S Martom a Luciou sme uprostred júna vystúpili na Mnícha juhozápadným hrebeňom zo sedla Mnichowa Przelaczka Nizna, taktiež cez “plytu” v severozápadnej stene.

Na prvý pohľad možno nezaujímavý výstup, ale zdanie klame. Je to krátke, ale o to krajšie lezenie s nádherným výhľadom na celú kotlinu Morského oka.

Mních s horským vodcom – video

 

Zdroj:

Bohuš, I., Tatranské štíty a ľudia, vydavateľstvo I&B Tatranská Lomnica, 2010, ISBN 978-80-969017-9-1

Lezenie v Arcu

Prvýkrát sme vyskúšali lezenie v Arcu, v talianskom mestečku pri jazere Garda, pred vyše 10 rokmi. V tom čase som pracoval počas letnej sezóny v Taliansku a jediným voľným dňom v týždni bola nedeľa. Každá nedeľa sa niesla v znamení výletov. Častým cieľom bolo aj Arco, legendárne lezecké miesto.

Lezenie v Arcu

Jedno nedeľné poobedie sme naliezli do južnej steny Colodri. Chceli sme vyliezť 7-dĺžkovú cestu Renatta Rossi. Prvá a druhá dĺžka nebola náročná. Doteraz si však pamätám tú tretiu. Slnko pečie, všetky chyty aj stupy vyšmýkané, ruky sa potia… .V tom období sme väčšinou liezli v Tatrách a v  Lome v Tatranskej Kotline. Ako praví horolezci sme magnézium veľmi nepoužívali.

Magnézium alebo športová krieda je biela pevná látka, ktorá absorbuje pot. V prírode sa nachádza ako nerast – magnezit MgCO3.

Nakoniec cestu nedoliezli, ale zlanili a smerovali rovno do prvého obchodu s horolezeckým materiálom. Tam som si kúpil moje prvé vrecko na magnézium.

Lezenie v Arcu druhýkrát…

Ubehlo necelých 11 rokov a so Zuzkou sa opäť vraciame do Arca. Cestou z Trenta a celým údolím Valle del Sarca ma chytala nostalgia. 11 rokov je dlhá doba a všeličo sa udialo. Niektoré sny sa splnili, iné čakajú… Návrat do Arca po toľkých rokoch mal pre mňa aj ďalšiu symboliku. Staré vrecko už dosluhuje a tak nastal čas výmeny.

Lezenie v Arcu – Massone

Bývali sme kúsok od Arca, v dedinke Massone. V skalkárskej oblasti Massone alebo Falesia Policromuro bola prelezená prvá talianska cesta obtiažnosti 9a (XI. stupeň horolezeckej obtiažnosti) s názvom Underground. Tých, ktorí si mysleli, že sme Underground preliezli, musím upokojiť. Nepodarilo sa 🙂

Po dlhej zime, plnej snehu a chladu, sme sa vyhrievali na slnku a liezli oveľa ľahšie cesty. Ale pocit, keď sa po 6 mesiacoch chytíte teplej, slnkom vyhriatej skaly, je úžasný. Trochu som závidel jaštericiach, ktorých bolo vôkol neúrekom. Na tejto skale sa už vyhrievajú nejakú chvíľu.

Lezenie v Arcu – Calvaria, Nago

Ďalšími oblasťami, ktoré sme navštívili boli Laghel a Nago. Laghel je dedinka, ktorá sa nachádza kúsok nad Arcom. Cesta vedie cez kľukaté cesty okolo hradu, ktorý je na každej fotke z Arca. Kalvária je skalná stena, ktorá sa nachádza v olivovom háji. Vyleziete cestu a máte nádherný výhľad na slnko zaliaty Castello di Arco.

Lezenie v Arcu Kalvaria

Nago je zase obľúbenou skalkárskou oblasťou a nachádza sa asi 10 km od Arca. Takmer každá oblasť má čosi spoločné a tým je blúdenie medzi sadmi. Raz je to vinič, jablká alebo olivy. Aj Nago sme chvíľu hľadali, ale naozaj len chvíľu.

 

Arco má ešte jednu veľkú výhodu. Takmer vždy je tam pekne, slnečno a hlavne teplo. Je to ideálne miesto na kurz lezenia alebo lezenie viacdĺžkových ciest. Pevne verím, že to nebude trvať ďalších 10 rokov, kým sa tam vrátime.

 

 

 

 

Lezenie ľadopádov v Slovenskom raji

Mnohí túto tohtoročnú zimu zatracovali skôr ako začala, ale verím, že posledných zhruba 10 dní, ich umlčalo.

Na Lomnickom štíte padol teplotný rekord roku 2014, počas silvestrovskej noci klesla teplota na – 26,7 stupňov.

 

Po vianočných sviatkoch začalo mrznúť, pribudol sneh a keď pozerám von oknom, tak stále sneží. Jedinou nevýhodou je, že vo vyšších polohách sa “ženia čerti”. Aktuálne je v Západných a Vysokých Tatrách vyhlásený 3. stupeň lavínového nebezpečenstva.

 

Lezenie ľadopádov v Slovenskom raji

Ale keď sa v Tatrách “čerti ženia”, tak v Slovenskom raji je doslovne raj. Aktuálne raj na lezenie ľadopádov. V Suchej Belej síce nie sú Misove vodopády vhodné na lezenie, avšak vedľa hlavného toku sú vytečené štyri ľadopády, ktoré sú v dobrých podmienkach. Stredom Bočného ľadopádu tečie ešte voda, ale z ľavej strany je leziteľný.

V prípade, že máte záujem o lezenie ľadopádov, napíšte mi.

 

Lezenie ľadopádov v Slovenskom raji – galéria

bocny-ladopad-sucha-bela druhy-lad-sucha-bela lezenie-ladopadov sucha-bela-lezenie-ladopadov sucha-bela zaver-sucha-bela

 

 

 

Jarná cesta

,

Jarná cesta

Často sa prechádzame so Zoe neďaleko Bielej cesty v Novej Lesnej. A takýto záber sa naskytoval počas aprílovej prechádzky – jarná cesta.