Lomnický štít so svojou výškou 2634 m n.m. je druhým najvyšším vrcholom Vysokých Tatier.

Články

Karol Jordán a Jordánova cesta

,

Keď niekto spomenie meno Karol Jordán, väčšina z Vás si predstaví Jordánovú cestu na Lomnický štít.  Vysoké Tatry museli pre tohto svetoznámeho maďarského matematika znamenať veľa, keďže v roku 1899 vystúpil so svojou manželkou ako prvý na vrchol Zlobivej.

 

Karol Jordán

Karol Jordán sa narodil 16. decembra 1871 v Pešti. Tento maďarský matematik a chemický inžinier sa preslávil predovšetkým svojimi príspevkami k Teórii pravdepodobnosti a  Konečnej diferencii.

Jordán KarolBol synom zámožného majiteľa továrne na výrobu kože. Do roku 1889 študoval v Budapešti a neskôr na École Préparatoire Monge v Paríži. V roku 1893 získal titul diplomovaného chemického inžiniera na ETH v Zurichu. Študoval aj na Univerzite Victoria v Manchesteri a od roku 1894 pôsobil na univerzite v Ženeve.

Od roku 1899 začal opäť pôsobiť v Budapešti a zrejme aj v tomto období prepukol jeho záujem o Vysoké Tatry.Najskôr študoval na Univerzite Péter-Pázmány matematiku, astronómiu a geofyziku. Od roku 1906 do 1913 pôsobil ako riaditeľ Seizmologického inštitútu v Budapešti.

V roku 1895 sa oženil v Ženeve s Marie Blumaer, ktorá však zomrela počas pôrodu tretieho dieťaťa. V roku 1900 sa opäť oženil s francúzskou alpinistkou Marthe Lavellée.

 

Karol Jordán a Vysoké Tatry

Karol JordánUznanie Karolovi Jordánovi patrí za jeho zimné prvovýstupy vo Vysokých Tatrách po roku 1900.

Prvý známy výstup uskutočnil 29. júla 1899. Na vrchol vystúpil so svojou druhou ženou, francúzskou alpinistikou Marthe Lavalleé. Členovia Karpatského uhorského spolku nazvali vrchol na počesť Marty Lavalleé – Zlobivú (Martacsúcs, Martaspitze).

Na Lomnický štít vystúpil ako prvý Karol Jordán v sprievode Jána Franza st. 6. júla 1900 zo Sedielka pod Lomnickým. Jordánovu cestu zabezpečil Uhorský karpatský spolok reťazmi.

Prvý zimný výstup na Vysokú uskutočnil Karol Jordán 11. apríla 1903 s Herry Berceli a horskými vodcami Jánom Franzom st. a Pavlom Spitzkopfom.

Prvý zimný výstup na Prostredný hrot uskutočnil Jordán 1. apríla 1904 s Jozefom Szelke,  J. Lacknerom a horskými vodcami Jánom Breuerom a Pavlom Spitzkopfom.

15. januára 1905 sa Januszovi Chmielowskému a  Karolovi Jordánovi v sprievode vodcov – Klimek Bachleda, Ján Franz. st. a Pavol Spitzkopf, prvý zimný výstup na Gerlachovský štít cez Krčmárov žľab.

 

Rok, v ktorom zomreli obidvaja Jordánovci, bol pamätným rokom 60. výročia ich prvej spoločnej túry vo Vysokých Tatrách, prvým výstupom na Zlobivú.

 

Zdroj:

Bohuš, I., Tatranské štíty a ľudia, vydavateľstvo I&B Tatranská Lomnica, 2010, ISBN 978-80-969017-9-1

Wikipedia

 

 

Robert Townson

,

 

Robert Townson

 

 

 

Robert Townson hral dôležitú úlohu pri objavovaní Vysokých Tatier, ktoré navštívil v roku 1793. V sprievode dvoch vodcov uskutočnil prvý historicky doložený výstup na Lomnický štít dňa 17. augusta 1793. Svoje cestovanie opísal v knihe Travels in Hungary, ktorú vydalo vydavateľstvo G.G. and J. Robinson v roku 1797 v Londýne.

 

 

Robert Townson

Robert Townson sa narodil pravdepodobne v Yorkshire v roku 1762 a zomrel v roku 1827 v Austrálii. Tento Škót študoval na univerzite v Edinburgdu, kde vyštudoval prírodopis a neskôr medicínu v Gottingene, kde v roku 1795 získal doktorát.

 

Travels in Hungary by Robert Townson

Townson opisuje v tejto knihe svoj záujem a skúsenosti z cestovania z Talianska, kde strávil zimu v roku 1792, do Budapešte (máj 1793), Matry a Debrecínu. Pokračoval cez rumunské mesto Oradea, Tokajskú oblasť  do Košíc a Slovenského krasu. Rieka Hornád ho viedla do Levoče a do Vysokých Tatier. Nepriaznivé počasie ho prinútilo ostať v Kežmarku. Vo svojej knihe píše:

„Pred mojím príchodom do Kežmarku bolo posledné dva až tri dni veľmi daždivé a búrkové počasie. V susedstve zabil blesk niekoľko ľudí. Keď som dorazil do Kežmarku, mal som malú nádej, že počasie bude aspoň trochu vhodné na moje aplské exkurzie.”

Robert Townson a Jahňací štít

Po skúmaniach vegetácie v doline Bielej vody sa večer stretol s Hansom Grossom „najlepší vodca a lovec kamzíkov v krajine” a na nasledujúce ráno naplánovali výstup na „jeden z najťažších vrcholov, the White Lake (Weijse See) Peak (Jahňací štít).

Robert Townson Tatry

„Liezol som hore s barometrom, mysliac si, že niektoré miesta sú prístupné iba kamzíkom. Poľovníci dobre poznajú ich prte a kladú im tam klepce. Jednu z nich sme našli, vyzerala ako veľká kovová pasca na líšky…Najprv sme dorazili k Červenému plesu, vyššie k Modrému plesu, ktoré bolo čiastočne zamrznuté a pokryté snehom. Prešli sme cez neho a potom vyliezli na vysoký a veľmi úzky skalný hrebeň, ktorý oddeľuje Červené pleso od Kolového plesa. Potom sme dosiahli vrchol. Deň bol nádherný. Mal som výborný výhľad na okolité štíty. Tie sú vyššie ako vrcholy na východe a západe, ktoré tvoria Karpatský oblúk.”

 

Robert Towson a Lomnický štít

V nasledujúcom článku sa dočítate ako Robert Towson vystúpil v sprievode dvoch vodcov v roku 1793 na Lomnický štít.

 

 

 

Zdroj:

Robert, Townson: Travels in Hungary: With a Short Account of Vienna in the Year 1793, Robert Towson, G.G. and J Robinson, London 1797

Robert Townson Wikipedia

Bohuš, Ivan: Tatranské štíty a ľudia, Vydavateľstvo I&B Tatranská Lomnica, 2010, ISBN978-969017-9-1

 

 

Observatórium na Skalnatom plese

Roku 1937 prišiel do Vysokých Tatier, ako klimatológ Štátnych kúpeľov na Štrbskom plese, RNDr. Antonín Bečvář, ktorí sa popri klimatológii a venoval aj astronómii. Na terase liečebného domu Kriváň si zriadil aj vlastnú hvezdárničku. Roku 1940 upozornil bratislavské ministerstvo školstva, že v Európe – popri Albánsku – iba Slovenska nemá štátne astronomické pracovisko.

 

Prvé observatórium na Slovensku

Ministerstvo zaujalo kladné stanovisko a našlo prostriedky na výstavbu hvezdárne. Observatórium vyrastalo pri Skalnatom plese pod priamym dohľadom Antonína Bečvářa.

 

Prvé astronomické pozorovanie Slnka bolo vykonané 19. septembra 1943. Bečvář bol do roku 1950 aj prvým riaditeľom Štátneho observatória Skalnaté pleso. Roku 1953 pracovisko prezvala Slovenská akadémia vied. V rokoch 1946 – 1959 pracovníci hvezdárne objavili 18 nových komét. Pracovisko sa stalo už v prvých rokoch činnosti známym vo svete aj vďaka Bečvářovmu hviezdnemu Atlasu Coeli Skalnaté pleso.

 

V súčastnosti sa v budove hvezdárne nachádzajú dva ďalekohľady určené na pozorovanie hviezd a určovanie polohy komét a asteroidov:

  • 61 cm astrometrický a fotometrický reflektor vybavený CCD kamerou, celooblohová komora Európskej bolidovej siete,
  • 60 cm photometrický reflektor.

Asteroidy a kométy

Jedným ďalekohľadom je 61 cm astrometrický a fotometrický reflektor, vybavený CCD kamerou, celooblohová komora Európskej bolidovej siete. Tento 61 cm ďalekohľad na Skalnatom plese je používaný pre CCD fotometriu a astrometriu asteroidov a komét. Výsledky fotometrie asteroidov sa používajú na hľadanie dvojitých aseroidov a modelovanie ich tvarov.

 

Jasnosť hviezd

Druhý ďalekohľad – 60 cm photometrický reflektor je využívaný na výskum interagujúcich dvojhviezd a viacnásobných sústav, symbiotických hviezd a nov je zameraný na fyzikálne procesy počas štádií aktivity, štúdium ich vzniku, štrukúry a vývoja vrátane fyzikálnych podmienok v okolohviezdnom prostredí.

 

Nový ďalekohľad v observatóriu

Pri príležitosti 70. výročia prvého pozorovania z observatória na Skalnatom plese, uviedli dňa 30. októbra 2014 do prevádzky nový teleskop na monitorovanie blízkozemských asteroidov s priemerom 1,3 metra.

Nesmierne sa teším tomuto ďalekohľadu, pretože je to v mojom živote najväčšia udalosť astronóma, aká môže byť a v živote ústavu tak isto. Ide o jeden z najlepších teleskopov v európskej sieti. Nový ďalekohľad nahradí vďaka štrukturálnym fondom Európskej únie pôvodný, ktorý mal len 60 centimetrov,“ informoval riaditeľ AsÚ SAV Aleš Kučera.

 

Deň otvorených dverí SAV

Astronomický ústav SAV uskutoční v dňoch 11. – 14. novembra 2014 Deň otvorených dverí na svojom pracovisko v Starej Lesnej. Viac informácií o Dni otvorených dverí AÚ SAV.

 

 

Zdroj:

Bohuš, Ivan st. a ml., Premeny tatranských osád, Vydavateľstvo I&B, 2008, ISBN 97-80-969017-6-0

internetová stránka Astronomického ústavu SAV

fotografia Observatórium Skalnaté pleso – Lucas