Uskutočnené túry vo Vysokých Tatrách, ale aj horolezecké výstupy a rôzne iné akcie.

Bielovodská dolina je rajom ľadolezcov a keď je lavínová situácia nepriaznivá, tak veľa možností okrem tejto lokality neostáva. Ľadopád Kaskády je 100 metrový skvost.

 

Ľadopád Kaskády

Ľadopád Kaskády je od parkoviska najďalej. Do hodiny ste pod ľadom. Najskôr po ceste a potom 15 minút cez strmý sneh a krátky žľab pod ľadopád.  Obtiažnosť ľadopádu je WI III. Existujú tu dva varianty. Väčšina lezie ľavou stranou, ale aj pravá línia „Pravé Kaskády“ je veľmi podobná. Je však náročnejšia, hlavne začiatok.

Vo štvrtok sme sa teda vybrali na Kaskády. Všetky ľadopády na Tisovskách sú v hľadáčiku poľských horolezcov, ale našťastie sme dorazili pod ľadopád Kaskády ako druhý. Pred nami bol len jeden sólolezec, ktorý asi nemal štastie na spolulezca. Teplota bola ideálna, okolo – 2 stupňov. V stredu dorazilo silné oteplenie a všetky ľadopády povolili. Do „Očí plné ľadu“ svieti slnko a vo štvrtok už vôbec nevyzeral dobre. Myslím, že nebol ani leziteľný.

A lezenie pri takýchto teplotách a v takýchto podmienkach je luxusné. Čakanom stačí jeden zásek, mačky držia, prsty Vám nemrznú, čo viac si môžete priať? :)

Ľadopád Kaskády, to sú dve dĺžky ľadového lezenia. Prvá má cca. 50 metrov a druhá taktiež. Aj zlaniť sme teda museli na dvakrát. Vyskúšate si tu aj lezenie, aj samostatné zlaňovanie.

S Novým rokom prichádza aj nová kurzová sezóna Mountain Addiction. Už tradične, druhý januárový víkend začína kurz lezenia ľadopádov BASIC 2019.

 

Kurz lezenia ľadopádov BASIC 2019

To množstvo čerstvého snehu nám trošku obmedzilo možnosti, ale nakoniec sa víkend vydaril. Prvá prednáška v novej predajni Sportrysy a prvé teoretické vedomosti. Chalanom ukazujeme ako je to vlastne s ľadopádmi a zmenami teplôt, aké sú techniky lezenia ľadopádov, základný postoj a ďalšie zaujímavosti.

Nasledujúce ráno sa stretávame ešte za šera a kráčame zasneženým chodníkom na Hrebienok. Naším cieľom je ľadopád pri Zamkovského chate. Vyberáme línie, obliekame sedačky, mačky, prilby a začína prvá časť. Prvý deň je na programe základný postoj a technika lezenia, zasekávanie čakanov, mačiek, základy istenia, povely a samozrejme lezenie ľadopádov.

Čas ubieha naozaj rýchlo, zážitky sú intenzívne a už sme aj vyhladli. Čaká nás ešte tradične dobrý obed v reštaurácii Raimund v Dolnom Smokovci.

 

Kurz lezenia ľadopádov BASIC 2019 – 2. časť

Slovenský raj je doslova rajom na ľadopády, avšak nie každý rok je tá pravá sezóna. Keďže na jeseň bolo v roklinách málo vody, tak ešte nie všetky ľadopády sú v dobrej kondícii.  Všetko sa oneskorilo, ale zatiaľ to vyzerá na začiatok dobrej sezóny.

A tak kráčame chodníkmi Slovenského raja a čaká nás trojuholníková technika lezenia ľadopádov, Abalakove hodiny, technika chôdze v mačkách a aj lezenie s jedným čakanom.

Takýto bol kurz lezenia ľadopádov BASIC 2019. Skvelá a usmiata partia, dva dni ľadopádov, snehu, mrazu a hlavne bez úrazov :)

Tešíme sa na Vás opäť v ďalšie kurzovej sezóne Mountain Addiction.

kurz lezenia ladopadov basic slovensky raj

 

V prvom rade Vám prajeme všetko dobré do Nového roku 2019. Dúfame, že tento rok bude minimálne taký dobrý ako bol ten uplynulý.

Od polovice decembra začali podmienky v Tatrách naberať reálne kontúry a podarilo sa vyliezť aj niekoľko ľadopádov. Konkrétne Veverkov vo Veľkej Studenej doline a štyrikrát. Sviatky sme prežili v pokoji a ako teda ľadopády a január?

 

Ľadopády a január #1

Medzitým sa peribaba poriadne rozšupla. Včera sme boli prvýkrát v Bielovodskej doline. Vedel som, že Kaskády, Adin úsmev, Mrozek a aj Ľad na Malú Tisovsku sa dajú liezť. Heslom Bielovodskej doliny cez víkend je: „Vyraziť za tmy!“ Inak sa ocitneme v poľskej zápche.

Ráno nás v Bielovodskej doline čakal  40 cm prašan, známy parkovčík, vietor, neodhrnutá cesta a žiadne stopy. Len čo sme opustili prístrešok pod Mrozekom, odtrhli sme malú lavínku. Avšak Mrozek opäť nesklamal. Ľad je tenký a celkom výživný.

 

Ľadopády a január #2

Príchod vlhkého artického vzduchu aký som už dlho nezažil…Od 2.1. v Tatrách neustále sneží. Na štvrtok bol v pláne Ľad pri Zamkovského chate. Tušil som, že to nebude jednoduché pri tom množstve snehu, ale dúfal, som, že lanovka bude fungovať. A nefungovala. Ani ráno a ani poobede, keď sme sa vracali. Pešo na Hrebienok a ďalej okolo legendárnej líšky až pod ľad. Vďaka chalanom z horskej služby, ktorí dnes ráno prešli skútrom chodník na Zamku. Inak by sme tam nedošli. Podľa mňa bolo ráno tak 80 cm nového snehu. Pod ľadopád som sa hrabal po pás v snehu. Skoro sme ho nenašli :)

Naďa a aj Andrej si prvýkrát vyskúšali lezenie ľadopádov, poriadnu snehovú nádielku a – 10 stupňov. Dúfam, že to mrznutie prstov ich neodradí…

Najbližšie sa chystáme vyskúšať ľady v Slovenskom raji a budúci týždeň máme ešte voľné termíny. Máte chuť na ľadopády a január #3?

 

 

 

Zimná sezóna začala a vyzerá to zatiaľ veľmi nádejne. Viaceré ľadopády už majú dobré podmienky, napr:

  • Veverkov ľadopád, Veľká Studená dolina,
  • Groszove ľadopády, spodný a stredný, Veľká Studená dolina,
  • Orolínov ľadopád, Velická dolina,
  • Sopeľ, Velická dolina,
  • Kaskády, Mrozek a Adin úsmev, Bielovodská dolina.

Uplynulý týždeň sme však s Martinom vyskúšali aj drytooling v Mlynickej doline.

Drytooling Mlynická dolina

Drytooling je v podstate lezenie mixových ciest (sneh, skala, ľad) za pomoci horolezeckých čakanov a mačiek. A naším cieľom bol zárez bratov Janigovcov na Veži pod Skokom.

Bola to Martinova prvá skúsenosť s takýmto druhom lezenia a verím, že nie posledná :) Zimné horolezectvo je totižto celkom iná kategória. Keď sme sa ráno stretli, tak teplomer ukazoval – 15 stupňov. Na Štrbskom plese to však už bolo prívetivejšie a to len – 8 stupňov.

Veža pod Skokom nie je naozaj ďaleko. Po hodine sme už stáli pred zárezom a dobrodržstvo s názvom drytooling Mlynická dolina mohlo začať.

Veža pod Skokom a práve tento zárez je ideálna drytoolingová cesta na začiatok. Má spolu tri dĺžky a lezenie je okolo IV. stupňa – teda D4 v drytoolingovej stupnici.

V čom je rozdiel medzi „klasickým“ zimným lezením a drytoolingom? V tom, že využívate horolezecké čakany. Zakladáte ich do rôznych špár, páčite ich rôznymi smermi a viete sa udržať sa aj na naozaj malých chytoch. Niekedy sa samozrejme chytíte skaly aj rukami, ale v prvom rade využívate čakany.

 

Prvá dĺžka

Začína to pri kosodrevine. Spočiatku cez trávy do mixového kúta, ktorý je dobre rozpoznateľný zďaleka. Na začiatku sú tam dva nity a po 45 m štand s reťazou.

Druhá dĺžka

Tá je najkrajšia v tejto ceste. Skalný kút s dostatočným množstvom špár na zakladanie čakanov. Prekonávate viaceré malé previsy a stupne, ideálna drytoolingová škola. Dĺžka má asi 40 m.

Tretia dĺžka

Opäť trávnato-skalný kút s dĺžkou asi 25 m.

Zostup

Vedie okolo veža cez žľab naspäť pod nástup.

 

 

Mountain Addiction zimné kurzy 2019 začínajú 13.1.2019. Pripravili sme pre Vás širokú ponuku kurzov s horskými vodcami Mountain Addiction.

Babie leto je asi mojím najoblúbenejším obdobím. Vysoké Tatry sú poloprázdne, príroda mení svoje farby a všade je neskutočné ticho…Minulý rok nebolo žiadne babie leto a tento rok trvalo asi 2 x 1 týždeň.

Mountain Addiction zimné kurzy 2017 začínajú 7.1.2017. Pripravili sme pre Vás širokú ponuku kurzov s horskými vodcami Mountain Addiction.

Mnohí by trošku zapochybovali, ale tento rok bola táto túra v Mountain Addiction naozaj v kurze. Bolo nám potešením doprevádzať Vás týmto tatranským skvostom. Prečítajte si príbeh Jirku Malíka a možno zistíte či aj pre neho je  Vidlový hrebeň najkrajšia hrebeňovka Tatier.

Upršaný začiatok mája neveštil nič dobré, ale už je to konečne za nami. Minulý týždeň začalo to pravé májové počasie. Slnko, takmer modrá obloha a sneh v tatranských dolinách. To je čas na jarný výstup na Gerlach.

 

Jarný výstup na Gerlach

Jar na Gerlachovskom štíte znamená, že v traverze Gerlachovského kotla a od Štrbiny pod Kotlovým je ešte veľa snehu. Istenie v takýchto traverzom je problematické, bezpečnejšie je ísť priamo hore a aj dole. Preto v tomto období robievame výstupy na Gerlach cez Batizovskú dolinu a Batizovský žľab.

Za Batizovským plesom sa objavujú prvé snehové polia. Chvíľa teórie – Ecksteinova technika a pokračujeme s mačkami na nohách a čakanom v ruke na Gerlach. Tohtoročná zima bola bohatá na množstvo snehu a tak to vyzerá aj v Batizovskej žľabe. Ešte minulý týždeň sa držal sneh od kramlí skoro až na vrchol.

Jarný výstup na Gerlach so Šimonom

Výstup na Gerlach v zimných podmienkach bol mojou premiérou plnou očakávaní. S Michalom sa to premenilo na nezabudnuteľný zážitok. Michal bol absolútne profesionálny a priateľský. Cítil som sa uvoľnene a výstup som si maximálne užíval. A čo som ocenil najviac, od Michala sa dá na kopci veľmi veľa naučiť. Za mňa Mountain Addiction aj nabudúce! :)

Šimon Hudák

 

 

 

 

Jordánka na lyžiach, ale s prístupom z Lomnického sedla cez Téryho kuloár, to bol Lukášov nápad…

Jordánka na lyžiach

Už je marec. Sezóna ľadopádov pomaly končí a stihli sme urobiť už aj väčšinu kurzov. Práce na počítači neubúda, ale niekedy výjde čas aj nezvyčajnú túru. A tú vymyslel Lukáš.

Vyviezli sme sa lanovkou do Lomnického sedla, naložili lyže na batoh a pokračovali k „Gipsyho ferrate“, ktorá vedie do Téryho kuloáru. V zime, v mačkách a s lyžami na chrbte som tade ešte nezostupoval. Ušetrilo nám to množstvo výškových metrov. Podmienky v Téryho kuloári boli firnové a tak sme po chvíli dorazili do Sedielka pod Lomnickým. Traverz Poslednej veže taktiež bez problémov, keďže to bolo tvrdé a vyfúkané.

A čakal nás zjazd.

Jordánka na lyžiach v jarných firnových podmienkach…

Prvú túru tohtoročného skialpinistického kurzu BASIC sme urobili vo Veľkej Studenej doline. A za Zbojníckom hrbom nás čakal parádny prašan…

Skialpinistický kurz video

Mountain Addiction zimné kurzy 2017 začínajú 7.1.2017. Pripravili sme pre Vás širokú ponuku kurzov s horskými vodcami Mountain Addiction.

Západná Lomnica je pre mňa jedna z najkrajších tatranských stien a veľmi rád sa tam vraciam. Práve cesta Birkenmajer – Kupczyk bola jedna z prvých v Západnej Lomnici.

Birkenmajer v západná Lomnici

Najväčšie úsilie a túžbu preliezť tento kolmý múr prejavil poľský horolezec Wincenty Birkenmajer. Od roku 1925, kedy ju pre seba objavil, rok čo rok sa dôkladne pripravoval a detailne študoval každú podrobnosť. Rozhodol sa zaútočiť až v roku 1929. Ale Wieslaw Stanislawsky – vtedy už veľký horolezec – ho ráno 8. augusta 1929 na Téryho chate s druhmi predbehol. Objavil cestu v ľavej časti steny. Neviedla však priamo na vrchol, ale vyústila vľavo na hrebeni.

Hneď nasledujúci deň sa pustil do steny Birkenmajer s partnermi. Nedostali sa veľmi vysoko. Pre veľké ťažkosti sa musel vrátiť. Birkenmajer z Tatier odcestoval, ale jeho druhovia sa zakrátko pri druhom pokuse dostali do výšky okolo 150 metrov – po Žlté plamene. Tu sa ich možnosti končili.

Potom o rok 21. júna 1930 sa mladému spolulezcovi Birkenmajera Kazimierovi Kupczykovi podarilo preliezť kľúčové miesto. Konečne existovala cesta na Lomnický štít cez západnú stenu priamo na vrchol. (Západná stena Lomnického štítu, Jamesák 1999/6, Ján Hazucha)

V tom čase bol Birkenmajer v západnej Lomnici určite najťažší horolezecký výstup v Tatrách.

Birkenmajer v západnej Lomnici

Túto cestu som už liezol druhýkrát, ale aj teraz som žasol nad lezeckým umením Kupczyka a Birkenmajera. Podľa sprievodcu je cesta hodnotená IV-V, najťažšie miesto V+. To najťažšie miesto je asi 40-metrová biela, vodou vymytá stienka, v ktorej si poriadne zaleziete. Na začiatku stienky založíte jeden friend, vyššie sú dve staré skoby a to je asi tak všetko. S týmto si musíte vystačiť a liezť ďalej. Po prekonaní najťažšieho miesta si už oddýchnete v žliabku a po pár metroch ste na štande. Zo štandu nasleduje asi 10 metrov lezenia v V. stupni a výlez do žľabu.

zapadna lomnicaKeď som vošiel do tohto žľabu, tak to vyzeralo, akoby ním preletela kamenná lavína. Všade drobné kamienky, otĺčené skaly, jemný piesok. Tušil som, že niečo asi nie je v poriadku. Na konci žľabu je štand predposlednej dĺžky. Zo štandu ešte malý výšvih na policu a tam bol ten problém.

Zrejme blesk udrel do skaly, ktorá sa úplne rozštiepila a všade boli poukladené voľné skalné bloky. Je tam poriadny kameňolom a všetko je tam nestabilné. Rozhodne by som sa vyhol cestám medzi Hokejkou (č.10) a Na pamiatku M. Kriššáka (č. 16) (zdroj: tatry.nfo.sk).

Birkenmajer v západnej Lomnici

 

Mám záujem o lezenie v západnej Lomnici s horským vodcom

  • Vhodné línie

    Puškáškova a Stanislawskeho cesta

  • Schopnosti

    kurz lezenia na skalách, lezenie v min. V. stupni na cvičných skalách

  • Obtiažnosť

    V. stupeň horolezeckej obtiažnosti

  • Obdobie

    od polovice júla do konca septembra

  • Mám záujem

    Neváhajte a dohodnite si termín s horským vodcom Mountain Addiction.

Kto by čakal, že v stredu bude taký nádherný deň?

Keď sme sa s Janom v utorok dohadovali, že pôjdeme lyžovať alebo na nejakú túru, ešte sme nevedeli, že z toho bude hľadanie prašanu.

Predpoveď na stredu nebola úplne ideálna, ale čo už je v túto zimu ideálne? Vedeli sme však, že v noci snežilo.

Na Štrbskom plese nás prekvapilo slnečné a teplé počasie. Slnko stihlo nahriať všetky južné svahy a takmer z každého žľabu vypadla lavínka. Vyrazili sme teda pozvoľne s ťažkým lavínovým batohom, veď bol predsa 3. stupeň lavínového nebezpečenstva. Predné Soliskové sedlo sa zmenilo na lavínovú pozorovaciu stanicu. Malé až stredné lavínky padali z každého žľabu. Avšak pravá strana Soliskového žľabu je orientovaná na SV. Tam sa začalo naše hľadanie prašanu. A ten kto hľadá, ten nájde…

Prvé dva žľaby boli poriadne nafúkané a tak sme nenechali nič na náhodu a urobil kompresný test. Vyšiel dobre. Až pri 21 poklepe sa uvoľnila horná vrstva, cca. 20 cm vysoká vrstva plstnatého snehu. Chystáme lyže, aktivujem lavínový batoh a freeride vo Vysokých Tatrách môže začať.

Freeride vo Vysokých Tatrách

Názory na začiatok zimy sú istotne rozporuplné. Skialpinisti a freerideri sa z nej určite netešia, ale ľadolezci áno. Podmienky na lezenie ľadopádov boli a dúfam, že budú aj naďalej výborné. Dostatok zrážok v závere jesene, novembrové sneženie, oteplenie a následné ochladenie, vytvorili množstvo ľadopádov. Aj keď niektoré na začiatku sezóny neboli vytečené (hlavne v Bielovodskej doline), tak aktuálne sú v dobrých podmienkach.

Podmienky na lezenie ľadopádov

Od zhruba konca decembra, kedy sa podmienky na lezenie ľadopádov začali tvoriť, teploty výrane kolísali. Pred necelými 10 dňami sme ukončili kurz lezenia ľadopádov BASIC. Keď sme v nedeľu kráčali pod Pravé Záhradky, teplota bola okolo – 17 stupňov. Poviete si, že ľady sú budú určite dobré. Mráz je predsa tvorca ľadu.

Nie je to však také jednoduché. Otázkou ako ľad reaguje na rôzne povereternostné podmienky sa zaoberali v Laboratóriu glaciológie a geofyziky životného prostredia v Grenobli v spolupráci s Petzl Foundation.

Teplotné zmeny výrazne ovplyvňujú podmienky na lezenie ľadopádov. Teplotné výkyvy spôsobujú v ľade veľké mechanické zmeny, ktoré v istých prípadoch môžu byť tak veľké, že spôsobia zrútenie ľadu.

Ľady sa rozpínajú, keď je teplejšie a pri ochladení sa naopak sťahujú. Ak je ochladzovanie pomalšie, ľad sa vie adaptovať na zmeny a “plasticky” sa deformuje. Naopak, keď je ochladzovanie rýchle, napätie môže spôsobiť trhliny alebo zväčšiť ich keď sú tvorené čakanom.

Preto možno povedať, že ľady majú krehký charakter.

Merania tlakovými senzormi inštalovanými v ľade boli použité pre nájdenie paralely medzi drastickými výkyvmi teplôt a zvýšením mechanického napätia.

Prihliadnuc na tento fenomén, ľadolezci držia kľúč na interpretáciu kvality ľadu v závislosti na poznaní teplôt, ktoré predchádzali pred samotným lezením ľadopádu.

Podmienky na lezenie ľadopádov

Podmienky na lezenie ľadopádov1. Perióda so stabilnými teplotami okolo 0°C (slabé oteplenie počas dňa, bez drastického ochladenia v noci)

Ľad sa správa ohybne (ang. ductile behavior). Vhodné podmienky pre lezenie ľadopádov. Francúzi to nazývajú “sorbet”

 

Podmienky na lezenie ľadopádov2. Dlhotrvajúca perióda teplôt nad 0°C, vrátane noci

Tečúca voda po ľade/skale spôsobí oddelenie ľadu od kameňa. Táto situácia je nepriaznivá a nevhodná na lezenie ľadopádov.

 

 

Podmienky na lezenie ľadopádov

3. Drastické ochladenie, nasledované periódou intenzívnych mrazov

To vedie k silným kontrakciám v ľade. Ľad sa stáva krehkým. Údery čakanov prispievajú k zväčšovaniu trhlín, s možnosťou skolabovania ľadopádu pri zaťažení lezcom samotným. Počas kontrakcií sa voľne stojace stĺpy skracujú, čo spôsobuje silné mechanické napätie v štruktúre ľadu. Z tohto dôvodu je tu vysoké riziko náhleho kolapsu celej štruktúry ľadopádu.


Podmienky na lezenie ľadopádov4. Progresívne ochladzovanie počas niekoľkých dní, nasledované periódou intenzívnych mrazov.

Podmienky sú menej kritické, avšak ľad sa stáva krehkým a štiepe sa pri úderoch čakana.

 

 

 

Počas uplynulého mesiaca sme strávali mnoho času lezením ľadopádov. Výrazné ochladenie a dlhotrvajúce intenzívne mrazy zhruba do polovice januára spôsobili, že ľad bol krehký a veľmi sa štiepil.  Mnoho tatranských ľadov nie je veľmi širokých a keď niekto lezie nad Vami a zrazu padá na Vás ľad.

Boli sme svedkom, kedy lezec odštiepil pomerne veľký kus ľadu a ten spadol na horolezca, ktorí liezol pod ním a zasiahol ho.

Mojou taktikou je radšej si privstať, aby sme boli na ľade prvý, ako liezť pod niekým. To radšej počkám, kým bude ľad voľný alebo odchádzam…

 

Zdroj:

Petzl Waterfall ice study

Petzl Foundation – Project – Into the heart of watterfall ice 

Lomnický štít je tretím najvyšším štítom Vysokých Tatier. Prvý známy výstup na tento vrchol, ktorý má výšku 2 633,8 metrov uskutočniť anglický cestovateľ Robert Towson v sprievode dvoch horských vodcov.

Lomnický štít cez Emericiho nárek

Klasická výstupová trasa na Lomnický štít s horským vodcom vedie cez skalnú platňu, ktorá je zaistená reťazmi. Mne sa viac páči trasa, ktorá sa zvykne nazývať Emericiho nárek a vedie cez žľab pod podperou a napája sa na klasickú cestu pod vrcholom.

 Lomnický štít cez Emericiho nárek

Malý Kežmarský štít a jeho severná stena vlastní tatranský rekord. Svojou výškou 850 metrov je tou najväčšou vo Vysokých Tatrách.

Severnú stenu pretína sutinová terasa, Nemecký rebrík, ktorá sa pod výrazným vhĺbením – Kotlom označuje aj ako Zlatý rebrík. Nemecký rebrík končí v Ušatom sedle, kde sa naň napájajú Medené lávky, smerujúce do severných zrázov Lomnického štítu.

 

Tadiaľto chodievali do svojich revírov hľadači „slnečného kovu“ – najmä saskí kolonisti z Kežmarku. Odtiaľ odvodzujeme aj názov Nemecký rebrík.

 

Nemecký rebrík a Lomnický štít

Prvým známy výstup na Lomnický štít uskutočnil Robert Towson v sprievode horských vodcov. Je však takmer isté, že pred Angličanom stáli na končiari Lomnického štítu už kežmarskí obuvníci Fábryovci, ktorí sa v letných mesiacoch už niekoľko rokov pokúšali o banícke štastie. Narúbanú rudu znášali na chrbtoch zo svojho revíru na Medených lávkach cez Nemecký rebrík Malého Kežmarského štítu do prístrešku pri Zelenom plese. Tu vytriedli obsah malachitu a kúsočkov striebra.

Malý Kežmarský štít cez Nemecký rebrík

Výstup na Malý Kežmarský štít cez túto širokú terasu patrí k náročným túram vo Vysokých Tatrách. Z Bielej vody je to prevýšenie 1 555 m, čo sa môže rovnať alpským túram. Práve táto túra je výbornou prípravou na kombinované alpské túry. Hlavne v jarnom období, keď býva Nemecký rebrík ešte zasnežený.

Dva dni pod Malým Kežmarským štítom

V Boženou sa pripravujeme na letný výstup na Matterhorn. V rámci tejto prípravy sme strávili dva dni v doline Zeleného plesa. Prvý deň sme zakončili lezením hrebeňom z Jastrabieho sedla na Jastrabiu vežu. Na ten druhý sme naplánovali výstup na Kežmaráky cez Nemecký rebrík.

Predpoveď počasia bola úplne ideálna. Ranná azúrová obloha nás o tom presvedčila. Po asi 30 minút od Chaty pri Zelenom plese si obúvame mačky, sedačku a prilbu. Začíname snehovým žľabom, ktorý nás privedie k reťaziam. Šikmou trávnatou terasou sa dostaneme k samotnému Nemeckému rebríku a pokračujeme do Ušatého sedla. Ušaté sedlo sa nachádza v 800-metrovej SV hrane Malého Kežmarského štítu, ktorá začína v Medenej kotline. Taktiež výborná mixová túra, hlavne v jarnom a zimnom období.

Zo sedla už pokračuje čisto skalným terénom na vrchol Malého a Kežmarského štítu. Zostup je už jednoduchší a to na Skalnaté pleso a do Tatranskej Lomnice.

Malý Kežmarský štít cez Nemecký rebrík – video

 

Zdroj: Bohuš, I., Tatranské štíty a ľudia, vydavateľstvo I&B Tatranská Lomnica, 2010, ISBN 978-80-969017-9-1

Jastrabia veža svojou výškou 2137 metrov nemôže konkurovať tatranským velikánom. Ale keď kráčate chodníkom k Brnčalke, takmer celú polhodinku pred chatou Vám oči priťahuje mohutná veža. A presne tá veža je Jastrabia.

Jastrabia veža vrchol

Jastrabia veža

Od Karbunkulového hrebeňa ju delí Jastrabie sedlo. Karbunkulový hrebeň je krásny skalný hrebeň, v ktorom sa nachádzajú vrcholy Kopiniakov a Malého Kolového štítu. Vybieha na juh z Belasej veže.

Jastrabia veža je aj predmetov mnohých povestí, ale o tých Vám napíšem nabudúce.

Jastrabia veža a Brnčalka

Chata pri Zelenom plese je výborným východiskom pre mnohé túry. A kedže sa s Boženou pripravujeme na letný výstup na Matterhorn, náš ďalší výlet sme naplánovali práve v okolí Brnčalky.

Predpoveď počasia spomínala, že v noci zo stredy na štvrtok mal cez naše územie prejsť studený front. Meteorológovia sa nemýlili. Noc bola upršaná, ráno zamračené a veterné. Každou hodinou sa počasie vylepšovalo a keď sme o jedenástej vyrazili z chaty, tak to vyzeralo na úplne iný deň.

Stúpajúc do Červenej dolinky sme zazerali na našu Jastrabiu vežu. Mali sme v úmysle liezť hrebeňom z Jastrabieho sedla na vrchol a zostúpiť klasickou cestou cez rampu. Hrebeň zo sedla je lezenie okolo II. stupňa horolezeckej obtiažnosti a po 30 minútach už stojíme na vrchole. Z vrcholu je nádherný výhľad na Zelené pleso a severnú stenu Malého Kežmarského štítu. Náš cieľ na ďalší deň…

Jastrabia veža z Jastrabieho sedla

 

Dnes je 20. máj a na Slovensku trvá jar už dva mesiace. Lúky sú zelené, tráva vysoká,  kvety kvitnú a cez deň Vás slnečné lúče zohrievajú ako keby bolo už leto.

Vo Vysokých Tatrách je ešte sneh. V tatranských dolinách sa nachádzajú súvislé snehové pláne, žľaby a kuloáre sú naplnené firnom. Avšak v lese už počuť štebot vtákov, stromy pučia a lúky sú plné šafranu. Takáto je tatranská jar.

Jarné túry v Tatrách

A presne teraz sú najideálnejšie podmienky na kombinované túry. Na túry pre tých, ktorí chcú vyskúšať aké je to mať na nohách mačky. Za skorého rána kráčať tvrdým zamrznutým firnom a podopierať sa čakanom. Založiť si čakan za batoh a liezť v mačkách po skale.  Keď to robíte prvýkrát, tak je to ako balet v podpätkoch.

 

Jarné túry v Tatrách sú ideálne aj pre tých, ktorý by radi začali s túrami v Alpách. Napríklad so štvortisícovkami v okolí Saas Fee ako Weismiess, Allalinhorn, Alphubel alebo okolí Zermatu ako Breithorn, Castor, Pollux a dalšími. Veď v Alpách ich je celkovo 82 a najvyššou je predsa Mont Blanc 4 810 m n.m.

Jarné túry v Tatrách – Satan

Satan - Jarné túry v TatráchAj Marte a Lucii sa zapáčila myšlienka uskutočniť túry s mačkami a horolezeckým čakanom. V piatok sme sa vydali na Satan. Satan je najvyšším vrcholom v hrebeni Bášť, ktorí rozdeľuje Mlynickú od Mengusovskej doliny.

Minulý týždeň sa trochu ochladilo. Vo štvrtok dokonca vo vyšších polohách snežilo. Noc bola jasná a chladná, ráno nás čakal v Mlynickej doline firn. Po niečo vyše 2 hodinách sme dorazili pod stenu Satana. Výstup začína traverzom spodných stienok Satana cez širokú lávku. Takmer na jej konci sa nachádza žľab. Aktuálne ešte s veľkým množstvom snehu. A tak sme strmým firnom poľahky vystúpili do sedielka na hrebeň. Zo sedielka je to kúsok na južný vrchol Satana.

Jarné túry v Tatrách – ako dlho?

Jarné túry v Tatrách

 

Ako dlho bude ešte sneh v tatranských dolinách? To nedokáže nikto predpovedať. Samozrejme, že slnečné svahy, žľaby a steny sú už vyhriate. Dokonca aj južná stena Volej veže je suchá a pripravená na prvé skalné výstupy. Ale na najvyššom vrchole Slovenska budú zimné podmienky minimálne ešte mesiac.

// < ![CDATA[
// < ![CDATA[
// < ![CDATA[
// < ![CDATA[
//