Všetko čo sa týka Vysokých Tatier, od histórie až po súčastnosť.

Bradavica cez Zvodnú lávku je nenápadná túra, ktorá ponúka zaujímavé lezenie, traverz všetkých vrcholov Bradavice a nádherný výhľad na východnú stenu Gerlachovského štítu.

 

Bradavica cez Zvodnú lávku

Bradavica je nenápadný vrchol s výškou 2476 m n.m., ktorý je tak trochu v ústraní Gerlachovského štítu. Počas letnej sezóny smerujú zo Sliezskeho domu desiatky záujemcov o výstup na Gerlach k Velickej próbe a na Bradavice len málokto. Pritom Bradavica cez Zvodnú lávku je naozaj výnimočná túra na vrchol, ktorý sa nachádza skoro uprostred Vysokých Tatier. Z vrcholu je výhľad na celú Veľkú Studenú dolinu, Lomničák, Stredohrot, Ľadové štíty a hlavne na celý hrebeň Gerlachu.

Zvodná lávka je pomerne úzke sedlo medzi Vesterovým štítom a masívom Bradavice. Do Zvodnej lávke vedie výstup popri Kvetnicovom žľabe a cez kotol Bradavice. Kotol pod masívom Bradavice je výnimočné miesto. Hlavne skoro ráno, keďže je tam tieň a chlad a Gerlach na opačnej strane doliny je zaliaty Slnkom.

Bradavica cez Zvodnú lávku to je hlavne komín s lezeckými úsekmi do III. stupňa, do ktorého sa nastupujeme priamo zo sedla. Nad komínom nás už čaká hrebeň dvoch vrcholov Bradavice a už spomínaný výhľad.

Pokračujeme zlaňákom do sedla Bradavíc a ostávajú ďalšie dva vrcholy Bradavice. Bradavica ich má totižto štyri.

Bradavica cez Zvodnú lávku

Zostup nie je o nič menej zaujímavý. Čaká nás krátky zlaňák a traverz popod Rohatú vežu až na Granátovú lávku.

 

Galéria

Bielovodská dolina je rajom ľadolezcov a keď je lavínová situácia nepriaznivá, tak veľa možností okrem tejto lokality neostáva. Ľadopád Kaskády je 100 metrový skvost.

 

Ľadopád Kaskády

Ľadopád Kaskády je od parkoviska najďalej. Do hodiny ste pod ľadom. Najskôr po ceste a potom 15 minút cez strmý sneh a krátky žľab pod ľadopád.  Obtiažnosť ľadopádu je WI III. Existujú tu dva varianty. Väčšina lezie ľavou stranou, ale aj pravá línia „Pravé Kaskády“ je veľmi podobná. Je však náročnejšia, hlavne začiatok.

Vo štvrtok sme sa teda vybrali na Kaskády. Všetky ľadopády na Tisovskách sú v hľadáčiku poľských horolezcov, ale našťastie sme dorazili pod ľadopád Kaskády ako druhý. Pred nami bol len jeden sólolezec, ktorý asi nemal štastie na spolulezca. Teplota bola ideálna, okolo – 2 stupňov. V stredu dorazilo silné oteplenie a všetky ľadopády povolili. Do „Očí plné ľadu“ svieti slnko a vo štvrtok už vôbec nevyzeral dobre. Myslím, že nebol ani leziteľný.

A lezenie pri takýchto teplotách a v takýchto podmienkach je luxusné. Čakanom stačí jeden zásek, mačky držia, prsty Vám nemrznú, čo viac si môžete priať? :)

Ľadopád Kaskády, to sú dve dĺžky ľadového lezenia. Prvá má cca. 50 metrov a druhá taktiež. Aj zlaniť sme teda museli na dvakrát. Vyskúšate si tu aj lezenie, aj samostatné zlaňovanie.

S Novým rokom prichádza aj nová kurzová sezóna Mountain Addiction. Už tradične, druhý januárový víkend začína kurz lezenia ľadopádov BASIC 2019.

 

Kurz lezenia ľadopádov BASIC 2019

To množstvo čerstvého snehu nám trošku obmedzilo možnosti, ale nakoniec sa víkend vydaril. Prvá prednáška v novej predajni Sportrysy a prvé teoretické vedomosti. Chalanom ukazujeme ako je to vlastne s ľadopádmi a zmenami teplôt, aké sú techniky lezenia ľadopádov, základný postoj a ďalšie zaujímavosti.

Nasledujúce ráno sa stretávame ešte za šera a kráčame zasneženým chodníkom na Hrebienok. Naším cieľom je ľadopád pri Zamkovského chate. Vyberáme línie, obliekame sedačky, mačky, prilby a začína prvá časť. Prvý deň je na programe základný postoj a technika lezenia, zasekávanie čakanov, mačiek, základy istenia, povely a samozrejme lezenie ľadopádov.

Čas ubieha naozaj rýchlo, zážitky sú intenzívne a už sme aj vyhladli. Čaká nás ešte tradične dobrý obed v reštaurácii Raimund v Dolnom Smokovci.

 

Kurz lezenia ľadopádov BASIC 2019 – 2. časť

Slovenský raj je doslova rajom na ľadopády, avšak nie každý rok je tá pravá sezóna. Keďže na jeseň bolo v roklinách málo vody, tak ešte nie všetky ľadopády sú v dobrej kondícii.  Všetko sa oneskorilo, ale zatiaľ to vyzerá na začiatok dobrej sezóny.

A tak kráčame chodníkmi Slovenského raja a čaká nás trojuholníková technika lezenia ľadopádov, Abalakove hodiny, technika chôdze v mačkách a aj lezenie s jedným čakanom.

Takýto bol kurz lezenia ľadopádov BASIC 2019. Skvelá a usmiata partia, dva dni ľadopádov, snehu, mrazu a hlavne bez úrazov :)

Tešíme sa na Vás opäť v ďalšie kurzovej sezóne Mountain Addiction.

kurz lezenia ladopadov basic slovensky raj

 

V prvom rade Vám prajeme všetko dobré do Nového roku 2019. Dúfame, že tento rok bude minimálne taký dobrý ako bol ten uplynulý.

Od polovice decembra začali podmienky v Tatrách naberať reálne kontúry a podarilo sa vyliezť aj niekoľko ľadopádov. Konkrétne Veverkov vo Veľkej Studenej doline a štyrikrát. Sviatky sme prežili v pokoji a ako teda ľadopády a január?

 

Ľadopády a január #1

Medzitým sa peribaba poriadne rozšupla. Včera sme boli prvýkrát v Bielovodskej doline. Vedel som, že Kaskády, Adin úsmev, Mrozek a aj Ľad na Malú Tisovsku sa dajú liezť. Heslom Bielovodskej doliny cez víkend je: „Vyraziť za tmy!“ Inak sa ocitneme v poľskej zápche.

Ráno nás v Bielovodskej doline čakal  40 cm prašan, známy parkovčík, vietor, neodhrnutá cesta a žiadne stopy. Len čo sme opustili prístrešok pod Mrozekom, odtrhli sme malú lavínku. Avšak Mrozek opäť nesklamal. Ľad je tenký a celkom výživný.

 

Ľadopády a január #2

Príchod vlhkého artického vzduchu aký som už dlho nezažil…Od 2.1. v Tatrách neustále sneží. Na štvrtok bol v pláne Ľad pri Zamkovského chate. Tušil som, že to nebude jednoduché pri tom množstve snehu, ale dúfal, som, že lanovka bude fungovať. A nefungovala. Ani ráno a ani poobede, keď sme sa vracali. Pešo na Hrebienok a ďalej okolo legendárnej líšky až pod ľad. Vďaka chalanom z horskej služby, ktorí dnes ráno prešli skútrom chodník na Zamku. Inak by sme tam nedošli. Podľa mňa bolo ráno tak 80 cm nového snehu. Pod ľadopád som sa hrabal po pás v snehu. Skoro sme ho nenašli :)

Naďa a aj Andrej si prvýkrát vyskúšali lezenie ľadopádov, poriadnu snehovú nádielku a – 10 stupňov. Dúfam, že to mrznutie prstov ich neodradí…

Najbližšie sa chystáme vyskúšať ľady v Slovenskom raji a budúci týždeň máme ešte voľné termíny. Máte chuť na ľadopády a január #3?

 

 

 

Mountain Addiction zimné kurzy 2019 začínajú 13.1.2019. Pripravili sme pre Vás širokú ponuku kurzov s horskými vodcami Mountain Addiction.

Babie leto je asi mojím najoblúbenejším obdobím. Vysoké Tatry sú poloprázdne, príroda mení svoje farby a všade je neskutočné ticho…Minulý rok nebolo žiadne babie leto a tento rok trvalo asi 2 x 1 týždeň.

Mountain Addiction zimné kurzy 2017 začínajú 7.1.2017. Pripravili sme pre Vás širokú ponuku kurzov s horskými vodcami Mountain Addiction.

Jordánka na lyžiach, ale s prístupom z Lomnického sedla cez Téryho kuloár, to bol Lukášov nápad…

Jordánka na lyžiach

Už je marec. Sezóna ľadopádov pomaly končí a stihli sme urobiť už aj väčšinu kurzov. Práce na počítači neubúda, ale niekedy výjde čas aj nezvyčajnú túru. A tú vymyslel Lukáš.

Vyviezli sme sa lanovkou do Lomnického sedla, naložili lyže na batoh a pokračovali k „Gipsyho ferrate“, ktorá vedie do Téryho kuloáru. V zime, v mačkách a s lyžami na chrbte som tade ešte nezostupoval. Ušetrilo nám to množstvo výškových metrov. Podmienky v Téryho kuloári boli firnové a tak sme po chvíli dorazili do Sedielka pod Lomnickým. Traverz Poslednej veže taktiež bez problémov, keďže to bolo tvrdé a vyfúkané.

A čakal nás zjazd.

Jordánka na lyžiach v jarných firnových podmienkach…

Zima je už v druhej polovici, ale tohtoročná sezóna na lezenie ľadopádov bola zatiaľ výborná. Veď v Slovenskom raji sa dali liezť ľady od Vianoc a ešte aj minulý týždeň bola Suchá Belá kompletne zamrznutá.

Kurz lezenia ľadopádov 2017 už je dávno za nami, uskutočnil sa v januári, ale nostalgicky na neho spomíname.

Kurz lezenia ľadopádov 2017

V piatok večer sme sa stretli pri prvej prednáške v novej predajni Sport Rysy v Poprade. Bolo nás celkom 12. Okrem tímu Mountain Addiction aj 8 ľadolezcov z  Prahy, Trenčína, Žiliny, Bratislavy a ďalších slovenských a českých miest. Piatkové stretnutia bývajú vždy výnimočné. V očiach všetkých vidíte záujem, rešpekt, ale aj chuť po dobrodružstve.

A lezenie ľadopádov je dobrodružstvo.

Záhradky a Zákruta

lezenie ladopadov blackdiamond viperTeoretickú prednášku máme za sebou a lezeckú sobotu pred sebou. V noci poriadne nasnežilo a tak sa zdá byť cesta na Hrebienok nekonečná. To ešte netušíme, čo nás čaká ďalej.

Prvá skupina s Paľkom odišla na Zákrutu pri Zamkovského chate a my sme odbočili na Záhradky. Privstali sme si, ale niekto nás už predbehol. V tom hlbokom snehu nás to veľmi nemrzelo, keďže pripadlo vyše 40 cm nového snehu. Poliaci však skončili na prvom ľadopáde a my sme pokračovali ďalej. A tu začalo to pravé dobrodružstvo.

Od prvého ku druhému ľadopádu je asi 70 m. Stopu som robil štýlom – najprv paličkami odhrabať sneh, kolenom urobiť malý krok, postaviť sa a ďalej. Dokonca sme natiahli fixné lano, aby sme sa dostali vyššie :)

To samotné lezenie ľadopádov nebolo až také náročné. Ukázali sme si techniku lezenia, správny postoj, zasekávanie čakanom a aj samotné istenie. A poriadne sme sa nasmiali. Hitom dňa sa stal „tukabel“, keď Vám to niečo hovorí…

A zábava pokračovala aj pri výbornej večeri v penzióne Raimund a pri večernej prednáške.

 

Slovenský raj

V nedeľu sme dali prednosť ľadopádom v Slovenskom raji. Tohtoročná sezóna je tu výnimočná. Lezie sa tu už od Vianoc a ešte stále sú dobré podmienky.

Tu sme už trochu pritvrdili a vyskúšali sme pokročilú techniku lezenia ľadopádov – trojuholníkovú techniku a aj lezenie ľadopádov s jedným čakanom. Myslíte si, že sa to dá?

Príďte si to vyskúšať!

Skvelý zážitok so skvelými ľuďmi na čele s Michalom Gerčákom a jeho teamom. Ďakujem za profesionálny a ľudský prístup. Ak by chcel niekto vyskúšať akýkoľvek kurz spojený so zážitkami a adrenalínom v horách tak jednoznačne odporúčam.

Peter Priadka

Kurz lezenia ľadopádov 2017

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Mountain Addiction zimné kurzy 2017 začínajú 7.1.2017. Pripravili sme pre Vás širokú ponuku kurzov s horskými vodcami Mountain Addiction.

Strom želaní je relácia RTVS, ktorej moderátor Matej „Sajfa“ Cifra plní deťom sny. Sajfa navštívi základnú školu a deti napíšu svoje priania pre svojich rodičov, súrodencov, starých rodičov a podobne. Takto si aj Majka želala pre svojho otca výstup na Gerlach.

Strom želaní so Sajfom a výstup na Gerlach

Najskôr produkcia oslovila Mountain Addiction, či je to vôbec možné naplánovať takýto výstup s kamerou, moderátom a celé to aj natáčať. Celé sme to zorganizovali a v júli sme sa stretli na Sliezskom dome. Výstup na Gerlach mohol začať.

strom zivota gerlach

vystup na gerlach strom zivota

Predpoveď počasie bola priaznivá. Niekoľko dní pred samotným výstupom veľa pršalo. Pri pohľade zo Sliezskeho domu k Večnému dažďu bolo jasné, že naším najväčším problémom bude prejsť cez potok vo Velickej doline. Rozhodli ste sa pre výstup cez Batizovskú dolinu a Batizovskú próbu. Celý výstup na Gerlach bol bez problémov. Marián a celý tím boli vo výbornej kondícii. A aj kameran zvádal bez problémov filmovať aj v najnáročnejších miestach výstupu.

Keď sme dorazili na vrcholový hrebeň, oblačnosť sa roztrhla a zrazu sme boli nad oblakmi. Bol to nádherný deň, na ktorý budeme spomínať.

 

Strom želaní so Sajfom

Pozrite si výstup na Gerlach v archíve relácie Strom želaní z 22.10.2016.

 

 

V horách platí jednoduchá rovnica:  rýchlosť = bezpečnosť.

Rýchlosť pre mňa, hlavne v letnom období znamená:

  • vyraziť na túru čo najskôr a vrátiť sa pred zmenou počasia,
  • mať kvalitný, bezpečný a čo najľahší výstroj,
  • byť kondične pripravený.

Snažím sa pripraviť len tie najpotrebnejšie veci vzhľadom na aktuálnu predpoveď počasia, riziko búrok, teplotu a podobne. Všetko to zbaliť do ľahkého batohu – Black Diamond Speed Zip 24.

Black Diamond Speed Zip 24

Tento batoh má objem 24 l a váži len 540 gramov. Je vyrobený z ripstop materiálu a chrbtový systém tvorí zvnútra vložená karimatka. Vrchný otvor je zipsovateľný s dvoma kapsami na vrchu. Vo vnútri je priestor na vodný vak a popruh na uchytenie lana. Na bočných stranách sa nachádzajú kompresné popruhy, bedrový pás je odopínateľný a hrudný popruh dokážete zapnúť aj jednou rukou. V prednej časti sa nachádzajú dva odopínateľné popruhy na uchytenie mačiek a popruhy na čakany. To je všetko. A to všetko úplne postačuje.

  • Väčšina ľahkých batohov má chrbtovú časť bez výstuže.. Black Diamond Speed Zip 24 tam má vloženú karimatku a to určite oceníte.
  • Zipsovací vrchný otvor je veľmi praktický a rýchly.
  • V hornej kapse zvyčajne nosievam jedlo, hlavne tyčinky, banány a podobne.
  • Vo vnútornej kapse je aj úchyt na kľúče, taktiež veľmi praktická vec.
BD speed zip 24 lezenie

Ľavým Puškášom v južnej stene Kežmarského štítu.

Black Diamond Speed Zip 24

blackdiamond-speed-zip

blackdiamond-speed-zip-packed

Používam ho od začiatku letnej sezóny a je výborný. Dokážem sa do neho zbaliť aj na lezeckú túru. Tá najväčšia výhoda je, že váži len 540 g a pri lezení Vám vôbec nebude vadiť.

Black Diamond Speed Zip 24

Black Diamond Speed Zip 24 v akcii počas tohtoročne letnej sezóny vo Vysokých Tatrách.

 

Počuli ste už o Chocholowskej poľane? Na internete sa v tejto dobe objavuje množstvo nadherných fotiek lúk posiatych krokusmi. Na väčšine z nich je práve Chocholowska poľana.

Poľské Tatry poznáme len málo, povedali sme si, že niekde treba začať a vyrazili sme. Na Sivej poľane za Zakopanym nechávame na rozľahlom parkovisku auto a začíname kráčať po asfaltovom chodníku. Značka ukazuje do cieľa dve hodiny. Preľudnenú cestičku celou dolinou lemuje Chocholowsky potok. Chodníkk je luxusný, tak stretávame množstvo cyklistov, deti v kočíkoch…  Približne v polke sa asfalt mení na kamenisto-hlinenú cestu.  Ako na jednu z mála túr, ak nie jedninú v poľských Tatrách môžete  zobrať so sebou na prechádzku aj psa ( samozrejme na vodítku ).

Chocholowska dolina

Chocholowska dolina je známa svojou pastierskou históriou. V 16.stor. sa tu na tatranských lúkach páslo vyše 4000 oviec, stálo tu 6 salašov a 44 senníkov. Aj preto sa tento chodník, po ktorom kráčame nazýva “oštiepkový chodník” ( szlak oscypkowy ). V roku 1978 nariadením Tatrzańskiego Parku Narodowego bola pastva na tomto uzemí zakazaná. Dnes tu ako úkažka tradičného pastierstva a obživy funguje jeden salaš a zachovalo sa aj zopár senníkov, ktoré sú chránenými objektami.

Stromy zrazu ustúpili a nám sa otvára pohľad  na prenádhernú poľanu s výhľadom na okolité kopce. Líhame si do trávy, vyčerpaní skôr z predbiehania množstva turistov ako z prevýšenia túry (mimochodom len 200 m), ale po chvíľke konštatujeme, že to fakt za to stálo.

Na opačnom konci poľany  je veľká chata – Schronisko na Polane Chochołowskiej.  Jej história siaha do začiatkov 19.stor.. Počas nemeckej okupácie bola vypálena do základov, no v rokoch 1951-1953 znova postavená podľa projektu Anny Gorskej. Častým návštevníkom Chocholowskej doliny bol pápež Ján Pavol II., preto cestou, aj na chate nájdete pamätné tabule.

V severnej časti poľany náš pohľad upútava maličká malebná kaplnka – Kaplica światego Jana Chrzciciela a vpravo nad ňou skaly, ktoré akoby svojou štruktúrou a rázom nepatrili do Tatier, skôr do talianskych Dolomitov.

To prečo sme sem my dorazili – krokusy sa moce pod nohy na každom kroku ako by to bola bežná púpava. Starostlivo vyberáme kde šliapeme, aby sme ani jednej drobnej fialovej kvetinke neublížili. Tisíce a tisíce nezameniteľných kvetov… a ani v mysli nás nenapadne známe “ako šafránu”, pretože na tomto mieste toto porekadlo stráca význam. Kráčajúc hore po lúke krokusy ustupujú a strieda ich prvosienka, ktorej je tu tiež požehnane. V ďialke zasnežené končiare Rákoňa a Volovca až nespravodlivo kontrastujú s jarným šťastím na poľane.

Chocholowska poľana je zároveň dôležitým rázcestím značených trás. Stretávajú sa tu štyri farby chodníkov, ktoré vedú na Trzydniowiański Wierch (červená), do sedla medzi Volovcom a Rákoňom (zelená), do ústia doliny na Sivú poľanu (zelená), na Lúčnu/Grześ (žltá), k pamätnému kameňu býv. pápeža Jána Pavla II. v lokalite Jarzabcze Szałasiska (žltá – Szlak Papieski) a ku kaplnke sv. Jána Krstiteľa/kaplica światego Jana Chrzciciela (čierna).

Kochajcie sie zdjeciami!

 

Chocholowska dolina

Kto by čakal, že v stredu bude taký nádherný deň?

Keď sme sa s Janom v utorok dohadovali, že pôjdeme lyžovať alebo na nejakú túru, ešte sme nevedeli, že z toho bude hľadanie prašanu.

Predpoveď na stredu nebola úplne ideálna, ale čo už je v túto zimu ideálne? Vedeli sme však, že v noci snežilo.

Na Štrbskom plese nás prekvapilo slnečné a teplé počasie. Slnko stihlo nahriať všetky južné svahy a takmer z každého žľabu vypadla lavínka. Vyrazili sme teda pozvoľne s ťažkým lavínovým batohom, veď bol predsa 3. stupeň lavínového nebezpečenstva. Predné Soliskové sedlo sa zmenilo na lavínovú pozorovaciu stanicu. Malé až stredné lavínky padali z každého žľabu. Avšak pravá strana Soliskového žľabu je orientovaná na SV. Tam sa začalo naše hľadanie prašanu. A ten kto hľadá, ten nájde…

Prvé dva žľaby boli poriadne nafúkané a tak sme nenechali nič na náhodu a urobil kompresný test. Vyšiel dobre. Až pri 21 poklepe sa uvoľnila horná vrstva, cca. 20 cm vysoká vrstva plstnatého snehu. Chystáme lyže, aktivujem lavínový batoh a freeride vo Vysokých Tatrách môže začať.

Freeride vo Vysokých Tatrách

Už to začína byť pravidlom. Rozhodnem sa písať o poslednom freeride campe a vonku prší. Alebo píšem len vtedy, keď prší?

 

Freeride camp – No friends on a powder day

Freeride campTáto zima je nevyspytateľná. Raz prší aj vo výške 1700 m, potom sa to mení na sneženie a takto to ide stále dookola.

Ostáva len dennodenne sledovať počasie, teplotu a dúfať, že podmienky sa vylepšia. Týždeň pred druhým kempom bol kľúčový. V piatok sa začal dážď postupne premieňať na sneh a v Lomnickom sedle pribúdal prašan.

Náš druhý freeride kemp sme pomenovali „No friends on a powder day„.  Dúfali sme v prašan a myslím, že sobota sa nám splnila.

 

 

 

Freeride camp No friends v Lomnickom sedle

freeride camp lineFreeride camp No friends začal už v piatok večer. Ku Petre, Silvi a Peťovi, ktorí sa už zúčastnili prvého freeride kempu Discover freeride, pribudol Jožo. Zoznámenie, predstavenie výstroja a testovacích lyží a pokračujeme prednáškou. Tentokrát prednáškou o snehu, snehových zrnách a ďalších faktoroch, ktoré ovplyvňujú lavínovú situáciu.

A lavínová situácia sa zmenila. V piatok to bol ešte druhý stupeň, ale v sobotu už bolo lavínové nebezpečenstvo zvýšené (3. stupeň).

Sobotné ráno by sme pokojne mohli nazvať „freeridové“. V Lomnickom sedle okolo 30 cm čerstvého snehu a slnečné lúče, ktoré sa predierajú cez hmlu. Okrem množstvo snehu, si v toto sobotné ráno privstali až ďalší freerideri. A každý hľadal svoju líniu.

Preto aj naša ranná rozcvička bola rýchla, aby aj nám niečo ostalo. Vo Francúzskej mulde neostal po pár hodinách ani kúsok nepopísaného snehu. Pozerať sa na takéto umelecké dielo a hľadať tam svoju čiaru. Aj o tom je freeride camp.

 

Freeride camp No friends na Chopku

Na nedeľu sme mali nachystané žľaby do Lukového kotla vo freeride areáli Chopku. Na programe dňa bol Školský a Meteorologický žľab. Skorá zmena počasie neprekvapila len nás, ale zrejme aj meteorólogov, ktorí počas dňa zmenili výstrahu pred silným vetrom. Lavínová situácia sa taktiež zmenila, keďže sa výrazne oteplilo.

Nezabránilo nám to však v plánoch zlepšovať techniku v rôznych druhoch snehu a hľadať svojí líniu pomedzi skaly a kosodrevinu. A v nedeľu mal sneh rôzne podoby.

Freeride camp horský vodca

Prašan, pády, vlastné línie…aj o tom bol freeride camp No friends on a powder day

 

Partneri freeride camp No friends on a powder day
 

 

 

Skoré sobotné ráno som sa ešte prechádzal so Zoe zasneženou lúkou a sledoval prebúdzajúce sa ranné Tatry. Snehu nebolo až tak veľa, ale na náš prvý kemp to stačilo. Keď sme sa presúvali autom, tak teplomer v aute ukazol – 20°C.

Uplynul ďalší víkend a ďalší kurz Mountain Addiction. Tentokrát zo série lavínové kurzy. Možno si budete myslieť, načo lavínové kurzy, keď v Tatrách nie je sneh? Nie je ho až tak veľa, ale lavíny napriek tomu padajú.

Malý Kežmarský štít a jeho severná stena vlastní tatranský rekord. Svojou výškou 850 metrov je tou najväčšou vo Vysokých Tatrách.

Severnú stenu pretína sutinová terasa, Nemecký rebrík, ktorá sa pod výrazným vhĺbením – Kotlom označuje aj ako Zlatý rebrík. Nemecký rebrík končí v Ušatom sedle, kde sa naň napájajú Medené lávky, smerujúce do severných zrázov Lomnického štítu.

 

Tadiaľto chodievali do svojich revírov hľadači „slnečného kovu“ – najmä saskí kolonisti z Kežmarku. Odtiaľ odvodzujeme aj názov Nemecký rebrík.

 

Nemecký rebrík a Lomnický štít

Prvým známy výstup na Lomnický štít uskutočnil Robert Towson v sprievode horských vodcov. Je však takmer isté, že pred Angličanom stáli na končiari Lomnického štítu už kežmarskí obuvníci Fábryovci, ktorí sa v letných mesiacoch už niekoľko rokov pokúšali o banícke štastie. Narúbanú rudu znášali na chrbtoch zo svojho revíru na Medených lávkach cez Nemecký rebrík Malého Kežmarského štítu do prístrešku pri Zelenom plese. Tu vytriedli obsah malachitu a kúsočkov striebra.

Malý Kežmarský štít cez Nemecký rebrík

Výstup na Malý Kežmarský štít cez túto širokú terasu patrí k náročným túram vo Vysokých Tatrách. Z Bielej vody je to prevýšenie 1 555 m, čo sa môže rovnať alpským túram. Práve táto túra je výbornou prípravou na kombinované alpské túry. Hlavne v jarnom období, keď býva Nemecký rebrík ešte zasnežený.

Dva dni pod Malým Kežmarským štítom

V Boženou sa pripravujeme na letný výstup na Matterhorn. V rámci tejto prípravy sme strávili dva dni v doline Zeleného plesa. Prvý deň sme zakončili lezením hrebeňom z Jastrabieho sedla na Jastrabiu vežu. Na ten druhý sme naplánovali výstup na Kežmaráky cez Nemecký rebrík.

Predpoveď počasia bola úplne ideálna. Ranná azúrová obloha nás o tom presvedčila. Po asi 30 minút od Chaty pri Zelenom plese si obúvame mačky, sedačku a prilbu. Začíname snehovým žľabom, ktorý nás privedie k reťaziam. Šikmou trávnatou terasou sa dostaneme k samotnému Nemeckému rebríku a pokračujeme do Ušatého sedla. Ušaté sedlo sa nachádza v 800-metrovej SV hrane Malého Kežmarského štítu, ktorá začína v Medenej kotline. Taktiež výborná mixová túra, hlavne v jarnom a zimnom období.

Zo sedla už pokračuje čisto skalným terénom na vrchol Malého a Kežmarského štítu. Zostup je už jednoduchší a to na Skalnaté pleso a do Tatranskej Lomnice.

Malý Kežmarský štít cez Nemecký rebrík – video

 

Zdroj: Bohuš, I., Tatranské štíty a ľudia, vydavateľstvo I&B Tatranská Lomnica, 2010, ISBN 978-80-969017-9-1

Jastrabia veža svojou výškou 2137 metrov nemôže konkurovať tatranským velikánom. Ale keď kráčate chodníkom k Brnčalke, takmer celú polhodinku pred chatou Vám oči priťahuje mohutná veža. A presne tá veža je Jastrabia.

Jastrabia veža vrchol

Jastrabia veža

Od Karbunkulového hrebeňa ju delí Jastrabie sedlo. Karbunkulový hrebeň je krásny skalný hrebeň, v ktorom sa nachádzajú vrcholy Kopiniakov a Malého Kolového štítu. Vybieha na juh z Belasej veže.

Jastrabia veža je aj predmetov mnohých povestí, ale o tých Vám napíšem nabudúce.

Jastrabia veža a Brnčalka

Chata pri Zelenom plese je výborným východiskom pre mnohé túry. A kedže sa s Boženou pripravujeme na letný výstup na Matterhorn, náš ďalší výlet sme naplánovali práve v okolí Brnčalky.

Predpoveď počasia spomínala, že v noci zo stredy na štvrtok mal cez naše územie prejsť studený front. Meteorológovia sa nemýlili. Noc bola upršaná, ráno zamračené a veterné. Každou hodinou sa počasie vylepšovalo a keď sme o jedenástej vyrazili z chaty, tak to vyzeralo na úplne iný deň.

Stúpajúc do Červenej dolinky sme zazerali na našu Jastrabiu vežu. Mali sme v úmysle liezť hrebeňom z Jastrabieho sedla na vrchol a zostúpiť klasickou cestou cez rampu. Hrebeň zo sedla je lezenie okolo II. stupňa horolezeckej obtiažnosti a po 30 minútach už stojíme na vrchole. Z vrcholu je nádherný výhľad na Zelené pleso a severnú stenu Malého Kežmarského štítu. Náš cieľ na ďalší deň…

Jastrabia veža z Jastrabieho sedla

 

Dnes je 20. máj a na Slovensku trvá jar už dva mesiace. Lúky sú zelené, tráva vysoká,  kvety kvitnú a cez deň Vás slnečné lúče zohrievajú ako keby bolo už leto.

Vo Vysokých Tatrách je ešte sneh. V tatranských dolinách sa nachádzajú súvislé snehové pláne, žľaby a kuloáre sú naplnené firnom. Avšak v lese už počuť štebot vtákov, stromy pučia a lúky sú plné šafranu. Takáto je tatranská jar.

Jarné túry v Tatrách

A presne teraz sú najideálnejšie podmienky na kombinované túry. Na túry pre tých, ktorí chcú vyskúšať aké je to mať na nohách mačky. Za skorého rána kráčať tvrdým zamrznutým firnom a podopierať sa čakanom. Založiť si čakan za batoh a liezť v mačkách po skale.  Keď to robíte prvýkrát, tak je to ako balet v podpätkoch.

 

Jarné túry v Tatrách sú ideálne aj pre tých, ktorý by radi začali s túrami v Alpách. Napríklad so štvortisícovkami v okolí Saas Fee ako Weismiess, Allalinhorn, Alphubel alebo okolí Zermatu ako Breithorn, Castor, Pollux a dalšími. Veď v Alpách ich je celkovo 82 a najvyššou je predsa Mont Blanc 4 810 m n.m.

Jarné túry v Tatrách – Satan

Satan - Jarné túry v TatráchAj Marte a Lucii sa zapáčila myšlienka uskutočniť túry s mačkami a horolezeckým čakanom. V piatok sme sa vydali na Satan. Satan je najvyšším vrcholom v hrebeni Bášť, ktorí rozdeľuje Mlynickú od Mengusovskej doliny.

Minulý týždeň sa trochu ochladilo. Vo štvrtok dokonca vo vyšších polohách snežilo. Noc bola jasná a chladná, ráno nás čakal v Mlynickej doline firn. Po niečo vyše 2 hodinách sme dorazili pod stenu Satana. Výstup začína traverzom spodných stienok Satana cez širokú lávku. Takmer na jej konci sa nachádza žľab. Aktuálne ešte s veľkým množstvom snehu. A tak sme strmým firnom poľahky vystúpili do sedielka na hrebeň. Zo sedielka je to kúsok na južný vrchol Satana.

Jarné túry v Tatrách – ako dlho?

Jarné túry v Tatrách

 

Ako dlho bude ešte sneh v tatranských dolinách? To nedokáže nikto predpovedať. Samozrejme, že slnečné svahy, žľaby a steny sú už vyhriate. Dokonca aj južná stena Volej veže je suchá a pripravená na prvé skalné výstupy. Ale na najvyššom vrchole Slovenska budú zimné podmienky minimálne ešte mesiac.

// < ![CDATA[
// < ![CDATA[
// < ![CDATA[
// < ![CDATA[
//