Zaujímavosti zo sveta hôr.

Safety Academy Mountain

,

Safety Academy Mountain je novinka, ktorú budeme používať na kurzoch Mountain Addiction. Safety Academy Mountain je 3D model hory, na ktorom sa budeme učiť a precvičovať:

  • plánovanie túry,
  • základy risk managmentu,
  • rozpoznávanie varovných signálov a posúdenie lavínového rizika.

Safety Academy Mountain

SAM 3D získal ocenenie na svetovej výstave OutDoor Show v nemeckom Friedrichshafen. V roku 2015/2016 získal kategórii lavínovej bezpečnosti cenu ISPO Award Gold Winner. Bol vyvíjaný v spolupráci s horským vodcom Kurtom Walderom a my ho budeme využívať hlavne na:

  • lavínových kurzoch ADVANCED,
  • skialp kurzoch BASIC a ADVANCED,
  • Freeride Camps – DISCOVER FREERIDE, NO FRIENDS ON A POWDER DAY, FIND YOUR LINE.

SAM 3D je skvelá pomôcka, ktorá Vám pomôže chápať lavínové riziko v širších súvislostiach. Preto sa už teraz tešíme na prácu so SAM-om a na Vaše reakcie na neho.

 

Safety Academy Mountain

 

Strom želaní so Sajfom

, , , ,

Strom želaní je relácia RTVS, ktorej moderátor Matej “Sajfa” Cifra plní deťom sny. Sajfa navštívi základnú školu a deti napíšu svoje priania pre svojich rodičov, súrodencov, starých rodičov a podobne. Takto si aj Majka želala pre svojho otca výstup na Gerlach.

Strom želaní so Sajfom a výstup na Gerlach

Najskôr produkcia oslovila Mountain Addiction, či je to vôbec možné naplánovať takýto výstup s kamerou, moderátom a celé to aj natáčať. Celé sme to zorganizovali a v júli sme sa stretli na Sliezskom dome. Výstup na Gerlach mohol začať.

strom zivota gerlach

vystup na gerlach strom zivota

Predpoveď počasie bola priaznivá. Niekoľko dní pred samotným výstupom veľa pršalo. Pri pohľade zo Sliezskeho domu k Večnému dažďu bolo jasné, že naším najväčším problémom bude prejsť cez potok vo Velickej doline. Rozhodli ste sa pre výstup cez Batizovskú dolinu a Batizovskú próbu. Celý výstup na Gerlach bol bez problémov. Marián a celý tím boli vo výbornej kondícii. A aj kameran zvádal bez problémov filmovať aj v najnáročnejších miestach výstupu.

Keď sme dorazili na vrcholový hrebeň, oblačnosť sa roztrhla a zrazu sme boli nad oblakmi. Bol to nádherný deň, na ktorý budeme spomínať.

 

Strom želaní so Sajfom

Pozrite si výstup na Gerlach v archíve relácie Strom želaní z 22.10.2016.

 

 

Black Diamond Speed Zip 24

,

V horách platí jednoduchá rovnica:  rýchlosť = bezpečnosť.

Rýchlosť pre mňa, hlavne v letnom období znamená:

  • vyraziť na túru čo najskôr a vrátiť sa pred zmenou počasia,
  • mať kvalitný, bezpečný a čo najľahší výstroj,
  • byť kondične pripravený.

Snažím sa pripraviť len tie najpotrebnejšie veci vzhľadom na aktuálnu predpoveď počasia, riziko búrok, teplotu a podobne. Všetko to zbaliť do ľahkého batohu – Black Diamond Speed Zip 24.

Black Diamond Speed Zip 24

Tento batoh má objem 24 l a váži len 540 gramov. Je vyrobený z ripstop materiálu a chrbtový systém tvorí zvnútra vložená karimatka. Vrchný otvor je zipsovateľný s dvoma kapsami na vrchu. Vo vnútri je priestor na vodný vak a popruh na uchytenie lana. Na bočných stranách sa nachádzajú kompresné popruhy, bedrový pás je odopínateľný a hrudný popruh dokážete zapnúť aj jednou rukou. V prednej časti sa nachádzajú dva odopínateľné popruhy na uchytenie mačiek a popruhy na čakany. To je všetko. A to všetko úplne postačuje.

  • Väčšina ľahkých batohov má chrbtovú časť bez výstuže.. Black Diamond Speed Zip 24 tam má vloženú karimatku a to určite oceníte.
  • Zipsovací vrchný otvor je veľmi praktický a rýchly.
  • V hornej kapse zvyčajne nosievam jedlo, hlavne tyčinky, banány a podobne.
  • Vo vnútornej kapse je aj úchyt na kľúče, taktiež veľmi praktická vec.
BD speed zip 24 lezenie

Ľavým Puškášom v južnej stene Kežmarského štítu.

Black Diamond Speed Zip 24

blackdiamond-speed-zip

blackdiamond-speed-zip-packed

Používam ho od začiatku letnej sezóny a je výborný. Dokážem sa do neho zbaliť aj na lezeckú túru. Tá najväčšia výhoda je, že váži len 540 g a pri lezení Vám vôbec nebude vadiť.

Black Diamond Speed Zip 24

Black Diamond Speed Zip 24 v akcii počas tohtoročne letnej sezóny vo Vysokých Tatrách.

 

Chocholowska dolina

, ,

Počuli ste už o Chocholowskej poľane? Na internete sa v tejto dobe objavuje množstvo nadherných fotiek lúk posiatych krokusmi. Na väčšine z nich je práve Chocholowska poľana.

Poľské Tatry poznáme len málo, povedali sme si, že niekde treba začať a vyrazili sme. Na Sivej poľane za Zakopanym nechávame na rozľahlom parkovisku auto a začíname kráčať po asfaltovom chodníku. Značka ukazuje do cieľa dve hodiny. Preľudnenú cestičku celou dolinou lemuje Chocholowsky potok. Chodníkk je luxusný, tak stretávame množstvo cyklistov, deti v kočíkoch…  Približne v polke sa asfalt mení na kamenisto-hlinenú cestu.  Ako na jednu z mála túr, ak nie jedninú v poľských Tatrách môžete  zobrať so sebou na prechádzku aj psa ( samozrejme na vodítku ).

Chocholowska dolina

Chocholowska dolina je známa svojou pastierskou históriou. V 16.stor. sa tu na tatranských lúkach páslo vyše 4000 oviec, stálo tu 6 salašov a 44 senníkov. Aj preto sa tento chodník, po ktorom kráčame nazýva “oštiepkový chodník” ( szlak oscypkowy ). V roku 1978 nariadením Tatrzańskiego Parku Narodowego bola pastva na tomto uzemí zakazaná. Dnes tu ako úkažka tradičného pastierstva a obživy funguje jeden salaš a zachovalo sa aj zopár senníkov, ktoré sú chránenými objektami.

Stromy zrazu ustúpili a nám sa otvára pohľad  na prenádhernú poľanu s výhľadom na okolité kopce. Líhame si do trávy, vyčerpaní skôr z predbiehania množstva turistov ako z prevýšenia túry (mimochodom len 200 m), ale po chvíľke konštatujeme, že to fakt za to stálo.

Na opačnom konci poľany  je veľká chata – Schronisko na Polane Chochołowskiej.  Jej história siaha do začiatkov 19.stor.. Počas nemeckej okupácie bola vypálena do základov, no v rokoch 1951-1953 znova postavená podľa projektu Anny Gorskej. Častým návštevníkom Chocholowskej doliny bol pápež Ján Pavol II., preto cestou, aj na chate nájdete pamätné tabule.

V severnej časti poľany náš pohľad upútava maličká malebná kaplnka – Kaplica światego Jana Chrzciciela a vpravo nad ňou skaly, ktoré akoby svojou štruktúrou a rázom nepatrili do Tatier, skôr do talianskych Dolomitov.

To prečo sme sem my dorazili – krokusy sa moce pod nohy na každom kroku ako by to bola bežná púpava. Starostlivo vyberáme kde šliapeme, aby sme ani jednej drobnej fialovej kvetinke neublížili. Tisíce a tisíce nezameniteľných kvetov… a ani v mysli nás nenapadne známe “ako šafránu”, pretože na tomto mieste toto porekadlo stráca význam. Kráčajúc hore po lúke krokusy ustupujú a strieda ich prvosienka, ktorej je tu tiež požehnane. V ďialke zasnežené končiare Rákoňa a Volovca až nespravodlivo kontrastujú s jarným šťastím na poľane.

Chocholowska poľana je zároveň dôležitým rázcestím značených trás. Stretávajú sa tu štyri farby chodníkov, ktoré vedú na Trzydniowiański Wierch (červená), do sedla medzi Volovcom a Rákoňom (zelená), do ústia doliny na Sivú poľanu (zelená), na Lúčnu/Grześ (žltá), k pamätnému kameňu býv. pápeža Jána Pavla II. v lokalite Jarzabcze Szałasiska (žltá – Szlak Papieski) a ku kaplnke sv. Jána Krstiteľa/kaplica światego Jana Chrzciciela (čierna).

Kochajcie sie zdjeciami!

 

Chocholowska dolina

Lavínové kurzy

, ,

Uplynul ďalší víkend a ďalší kurz Mountain Addiction. Tentokrát zo série lavínové kurzy. Možno si budete myslieť, načo lavínové kurzy, keď v Tatrách nie je sneh? Nie je ho až tak veľa, ale lavíny napriek tomu padajú.

Podmienky na lezenie ľadopádov

,

Názory na začiatok zimy sú istotne rozporuplné. Skialpinisti a freerideri sa z nej určite netešia, ale ľadolezci áno. Podmienky na lezenie ľadopádov boli a dúfam, že budú aj naďalej výborné. Dostatok zrážok v závere jesene, novembrové sneženie, oteplenie a následné ochladenie, vytvorili množstvo ľadopádov. Aj keď niektoré na začiatku sezóny neboli vytečené (hlavne v Bielovodskej doline), tak aktuálne sú v dobrých podmienkach.

Podmienky na lezenie ľadopádov

Od zhruba konca decembra, kedy sa podmienky na lezenie ľadopádov začali tvoriť, teploty výrane kolísali. Pred necelými 10 dňami sme ukončili kurz lezenia ľadopádov BASIC. Keď sme v nedeľu kráčali pod Pravé Záhradky, teplota bola okolo – 17 stupňov. Poviete si, že ľady sú budú určite dobré. Mráz je predsa tvorca ľadu.

Nie je to však také jednoduché. Otázkou ako ľad reaguje na rôzne povereternostné podmienky sa zaoberali v Laboratóriu glaciológie a geofyziky životného prostredia v Grenobli v spolupráci s Petzl Foundation.

Teplotné zmeny výrazne ovplyvňujú podmienky na lezenie ľadopádov. Teplotné výkyvy spôsobujú v ľade veľké mechanické zmeny, ktoré v istých prípadoch môžu byť tak veľké, že spôsobia zrútenie ľadu.

Ľady sa rozpínajú, keď je teplejšie a pri ochladení sa naopak sťahujú. Ak je ochladzovanie pomalšie, ľad sa vie adaptovať na zmeny a “plasticky” sa deformuje. Naopak, keď je ochladzovanie rýchle, napätie môže spôsobiť trhliny alebo zväčšiť ich keď sú tvorené čakanom.

Preto možno povedať, že ľady majú krehký charakter.

Merania tlakovými senzormi inštalovanými v ľade boli použité pre nájdenie paralely medzi drastickými výkyvmi teplôt a zvýšením mechanického napätia.

Prihliadnuc na tento fenomén, ľadolezci držia kľúč na interpretáciu kvality ľadu v závislosti na poznaní teplôt, ktoré predchádzali pred samotným lezením ľadopádu.

Podmienky na lezenie ľadopádov

Podmienky na lezenie ľadopádov1. Perióda so stabilnými teplotami okolo 0°C (slabé oteplenie počas dňa, bez drastického ochladenia v noci)

Ľad sa správa ohybne (ang. ductile behavior). Vhodné podmienky pre lezenie ľadopádov. Francúzi to nazývajú “sorbet”

 

Podmienky na lezenie ľadopádov2. Dlhotrvajúca perióda teplôt nad 0°C, vrátane noci

Tečúca voda po ľade/skale spôsobí oddelenie ľadu od kameňa. Táto situácia je nepriaznivá a nevhodná na lezenie ľadopádov.

 

 

Podmienky na lezenie ľadopádov

3. Drastické ochladenie, nasledované periódou intenzívnych mrazov

To vedie k silným kontrakciám v ľade. Ľad sa stáva krehkým. Údery čakanov prispievajú k zväčšovaniu trhlín, s možnosťou skolabovania ľadopádu pri zaťažení lezcom samotným. Počas kontrakcií sa voľne stojace stĺpy skracujú, čo spôsobuje silné mechanické napätie v štruktúre ľadu. Z tohto dôvodu je tu vysoké riziko náhleho kolapsu celej štruktúry ľadopádu.


Podmienky na lezenie ľadopádov4. Progresívne ochladzovanie počas niekoľkých dní, nasledované periódou intenzívnych mrazov.

Podmienky sú menej kritické, avšak ľad sa stáva krehkým a štiepe sa pri úderoch čakana.

 

 

 

Počas uplynulého mesiaca sme strávali mnoho času lezením ľadopádov. Výrazné ochladenie a dlhotrvajúce intenzívne mrazy zhruba do polovice januára spôsobili, že ľad bol krehký a veľmi sa štiepil.  Mnoho tatranských ľadov nie je veľmi širokých a keď niekto lezie nad Vami a zrazu padá na Vás ľad.

Boli sme svedkom, kedy lezec odštiepil pomerne veľký kus ľadu a ten spadol na horolezca, ktorí liezol pod ním a zasiahol ho.

Mojou taktikou je radšej si privstať, aby sme boli na ľade prvý, ako liezť pod niekým. To radšej počkám, kým bude ľad voľný alebo odchádzam…

 

Zdroj:

Petzl Waterfall ice study

Petzl Foundation – Project – Into the heart of watterfall ice 

Festival horských filmov

V nedeľu sa skončil Medzinárodný festival horských filmov v Poprade. Bol to už 23. ročník. Keď festival horských filmov začínal, tak som bol ešte žiakom základnej školy. Môj prvý kontakt s festivalom mám uložený v hlave doteraz. Je to obraz vstupnej haly Mestského úradu v Poprade. Bola úplne preplnená, ľudia tam ležali v spacákoch a bol tam strašný ruch a nadšenie. Už si napamätám, v ktorom roku to bolo, ani ktorý ročník to bol.

Postupne sme čaru hôr prepadol aj ja a moje nadšenie pre festival horských filmov ešte viac narástlo. Pamätám sa, že jeden alebo dva ročníky sme s Karelom Jakešom absolvovali všetky bloky. Každý deň festivalu sme sedeli v kine do neskorého večera. Neskôr moja eufória pre festival a filmy upadla a pre hory narástla.

Festival horských filmov – 23. ročník

Festival horských filmov

 

 

Posledné tri roky so Zuzkou Festival horských filmov v Poprade navštevujeme pravidelne. Tradične vyhlásenie výsledkov, ktoré býva v nedeľu. Tento rok sme stihli aj ďalšie tri bloky, v ktorých mňa osobne dojali viaceré filmy. Postupne Vám prezradím, ktoré to boli.

Hlavnú cenu Grand Prix na 23. ročníku Festivalu horských filmov získal poľský film Jurek, za detailný a komplexný portrét jedného z najvýznamnejších horolezcov všetkých čias – Jerzyho Kukuczku.

 

 

Jerzy Kukuczka zahynul v roku 1989 na Lhotse. Film nie je o jeho záhadnej smrti, ale o ceste chudobného chlapca z robotníckej triedy na symbolický vrchol sveta. A takisto ponúka pohľad na 80. roky v strednej Európe a na úspech, aký v kontexte tej reality Kukuczka dosiahol. (1)

 

Festival horských filmov 2015 – GRAND PRIX

Informácie o filme môžete získať na webstránke jurekkukuczka.pl

Zdroj:

(1) Festival horských filmov

Dreveník

,

Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO je zapísaných viacero slovenských lokalít. Jednou z nich je aj Levoča, Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia. Medzi kultúrne pamiatky okolia patrí Kostol Ducha Svätého v Žehre a Spišská Kapitula so Spišským podhradím. Neodmysliteľnou súčasťou okolia sú však aj prírodné pamiatky Sivá Brada a národná prírodná rezervácia Dreveník.

Dreveník

Dreveník je travertínová kopa tvaru stolovej hory s rozlohou niečo vyše 1 km2. Do Kamenného raja I, jednej z častí Dreveníku sa dostanete pohodlne z parkoviska pri Spišskom hrade za niečo vyše 30 minút. V Kamennom raji sa nachádza travertínové veže rôznych veľkostí. Sú tu vyhradené aj miesta na lezenie.

Drevenik
Dalšou oblasťou, ktorá je jedinečná z pohľadu lezenia, ale aj prírodnej krásy, je Peklo. Úzky kaňon vyhĺbený do travertínu. V tejto lokalite je lezenie z dôvodu ochrany prírody obmedzené časovo od 1.3 do 31.12 kalendárneho roku. Taktiež je možné liezť len niektoré cesty v Západnom múre.

Lezenie na Dreveníku

V Kamennom raji je dostatok možností na lezenie jednoduchých, ale aj náročnejších ciest. Vyliezť na vežu, posedieť si a len tak sa kochať výhľadom na okolitú krajinu…

Peklo Dreveník

 

Jumping Sundogs

,

Príroda vie veľakrát zahrať neuveriteľné predstavenie a jedným z jej javísk je aj obloha.

Jumping Sundogs – mysteriózne svetelné zjavenia

Tento cyklista v USA neveril vlastným očiam. Na oblohe sa ponad búrkový oblak pohybovalo zvláštne svetelné zjavenie.

Keď toto video nie je žiadným falzifikátom, tak základom pre zjavne rýchly svetelný pohyb by mohol byť rozptyl ľadových kryštálikov nad búrkovým oblakom. Blesky menia elektromagnetické pole a ľadové kryštály v závratnej rýchlosti menia svoju pozíciu k pozorovateľovi na zemskom povrchu. Spravidla to býva neviditeľné. Ak je Slnko v správnej pozícii, tak sa zo zvyčajne neviditeľnej udalosti stane takéto divadlo na oblohe.

Jumping Sundogs – video

Zdroj: preklad zo stránky wetteronline.de

 

Karol Jordán a Jordánova cesta

,

Keď niekto spomenie meno Karol Jordán, väčšina z Vás si predstaví Jordánovú cestu na Lomnický štít.  Vysoké Tatry museli pre tohto svetoznámeho maďarského matematika znamenať veľa, keďže v roku 1899 vystúpil so svojou manželkou ako prvý na vrchol Zlobivej.

 

Karol Jordán

Karol Jordán sa narodil 16. decembra 1871 v Pešti. Tento maďarský matematik a chemický inžinier sa preslávil predovšetkým svojimi príspevkami k Teórii pravdepodobnosti a  Konečnej diferencii.

Jordán KarolBol synom zámožného majiteľa továrne na výrobu kože. Do roku 1889 študoval v Budapešti a neskôr na École Préparatoire Monge v Paríži. V roku 1893 získal titul diplomovaného chemického inžiniera na ETH v Zurichu. Študoval aj na Univerzite Victoria v Manchesteri a od roku 1894 pôsobil na univerzite v Ženeve.

Od roku 1899 začal opäť pôsobiť v Budapešti a zrejme aj v tomto období prepukol jeho záujem o Vysoké Tatry.Najskôr študoval na Univerzite Péter-Pázmány matematiku, astronómiu a geofyziku. Od roku 1906 do 1913 pôsobil ako riaditeľ Seizmologického inštitútu v Budapešti.

V roku 1895 sa oženil v Ženeve s Marie Blumaer, ktorá však zomrela počas pôrodu tretieho dieťaťa. V roku 1900 sa opäť oženil s francúzskou alpinistkou Marthe Lavellée.

 

Karol Jordán a Vysoké Tatry

Karol JordánUznanie Karolovi Jordánovi patrí za jeho zimné prvovýstupy vo Vysokých Tatrách po roku 1900.

Prvý známy výstup uskutočnil 29. júla 1899. Na vrchol vystúpil so svojou druhou ženou, francúzskou alpinistikou Marthe Lavalleé. Členovia Karpatského uhorského spolku nazvali vrchol na počesť Marty Lavalleé – Zlobivú (Martacsúcs, Martaspitze).

Na Lomnický štít vystúpil ako prvý Karol Jordán v sprievode Jána Franza st. 6. júla 1900 zo Sedielka pod Lomnickým. Jordánovu cestu zabezpečil Uhorský karpatský spolok reťazmi.

Prvý zimný výstup na Vysokú uskutočnil Karol Jordán 11. apríla 1903 s Herry Berceli a horskými vodcami Jánom Franzom st. a Pavlom Spitzkopfom.

Prvý zimný výstup na Prostredný hrot uskutočnil Jordán 1. apríla 1904 s Jozefom Szelke,  J. Lacknerom a horskými vodcami Jánom Breuerom a Pavlom Spitzkopfom.

15. januára 1905 sa Januszovi Chmielowskému a  Karolovi Jordánovi v sprievode vodcov – Klimek Bachleda, Ján Franz. st. a Pavol Spitzkopf, prvý zimný výstup na Gerlachovský štít cez Krčmárov žľab.

 

Rok, v ktorom zomreli obidvaja Jordánovci, bol pamätným rokom 60. výročia ich prvej spoločnej túry vo Vysokých Tatrách, prvým výstupom na Zlobivú.

 

Zdroj:

Bohuš, I., Tatranské štíty a ľudia, vydavateľstvo I&B Tatranská Lomnica, 2010, ISBN 978-80-969017-9-1

Wikipedia

 

 

Robert Townson

,

 

Robert Townson

 

 

 

Robert Townson hral dôležitú úlohu pri objavovaní Vysokých Tatier, ktoré navštívil v roku 1793. V sprievode dvoch vodcov uskutočnil prvý historicky doložený výstup na Lomnický štít dňa 17. augusta 1793. Svoje cestovanie opísal v knihe Travels in Hungary, ktorú vydalo vydavateľstvo G.G. and J. Robinson v roku 1797 v Londýne.

 

 

Robert Townson

Robert Townson sa narodil pravdepodobne v Yorkshire v roku 1762 a zomrel v roku 1827 v Austrálii. Tento Škót študoval na univerzite v Edinburgdu, kde vyštudoval prírodopis a neskôr medicínu v Gottingene, kde v roku 1795 získal doktorát.

 

Travels in Hungary by Robert Townson

Townson opisuje v tejto knihe svoj záujem a skúsenosti z cestovania z Talianska, kde strávil zimu v roku 1792, do Budapešte (máj 1793), Matry a Debrecínu. Pokračoval cez rumunské mesto Oradea, Tokajskú oblasť  do Košíc a Slovenského krasu. Rieka Hornád ho viedla do Levoče a do Vysokých Tatier. Nepriaznivé počasie ho prinútilo ostať v Kežmarku. Vo svojej knihe píše:

„Pred mojím príchodom do Kežmarku bolo posledné dva až tri dni veľmi daždivé a búrkové počasie. V susedstve zabil blesk niekoľko ľudí. Keď som dorazil do Kežmarku, mal som malú nádej, že počasie bude aspoň trochu vhodné na moje aplské exkurzie.”

Robert Townson a Jahňací štít

Po skúmaniach vegetácie v doline Bielej vody sa večer stretol s Hansom Grossom „najlepší vodca a lovec kamzíkov v krajine” a na nasledujúce ráno naplánovali výstup na „jeden z najťažších vrcholov, the White Lake (Weijse See) Peak (Jahňací štít).

Robert Townson Tatry

„Liezol som hore s barometrom, mysliac si, že niektoré miesta sú prístupné iba kamzíkom. Poľovníci dobre poznajú ich prte a kladú im tam klepce. Jednu z nich sme našli, vyzerala ako veľká kovová pasca na líšky…Najprv sme dorazili k Červenému plesu, vyššie k Modrému plesu, ktoré bolo čiastočne zamrznuté a pokryté snehom. Prešli sme cez neho a potom vyliezli na vysoký a veľmi úzky skalný hrebeň, ktorý oddeľuje Červené pleso od Kolového plesa. Potom sme dosiahli vrchol. Deň bol nádherný. Mal som výborný výhľad na okolité štíty. Tie sú vyššie ako vrcholy na východe a západe, ktoré tvoria Karpatský oblúk.”

 

Robert Towson a Lomnický štít

V nasledujúcom článku sa dočítate ako Robert Towson vystúpil v sprievode dvoch vodcov v roku 1793 na Lomnický štít.

 

 

 

Zdroj:

Robert, Townson: Travels in Hungary: With a Short Account of Vienna in the Year 1793, Robert Towson, G.G. and J Robinson, London 1797

Robert Townson Wikipedia

Bohuš, Ivan: Tatranské štíty a ľudia, Vydavateľstvo I&B Tatranská Lomnica, 2010, ISBN978-969017-9-1

 

 

Grawa Eisgarten v Stubai

,

Stubaiská dolina je najväčším bočným údolím oblasti Wipptal. Nachádza sa juhozápadne od hlavného mesta Tirolska – Innsbrucku. Najväčším sídlom v doline je mestečko Neustift im Stubaital.

Lyžiarske stredisko na Stubaiskom ľadovci má rozlohu 700 ha. Svojou rozlohou je najväčšou ľadovcovou lyžiarskou oblasťou v Rakúsku. Toto stredisko ponúka výborné možnosti na lyžovanie aj vo voľnom teréne a freeride. Obľúbeným skialpinistickým cieľom je najvyšší vrchol oblasti Zuckerhutl s výškou 3507 m.

Zo Slovenska je táto dolina vzdialená necelých 600 km.

Grawa Eisgarten v Stubai

Grawa Eisgarten

Grawa Eisgarten v Stubai

Stubai je známy aj medzi lezcami ľadopádov. V doline sa nachádzajú viaceré známe oblasti.

Náš štvordňový výlet bol spojený s lezením ľadov v oblasti Grawa Eisgarten. Pôvodný plán bol vyraziť do Rakúska za ľadmi už vo februári, ale chrípka nás neobišla. Ideálnym obdobím pre lezenie ľadov v Rakúsku je obdobie od decembra do februára. Grawa Eisgarten je otočená na sever a nachádza sa pomerne vysoko (1350 m n.m.). Začiatkom marca sme natrafili na výborné podmienky.

Zweiter Zwerg im Grawa Eisgarten

Miestny nazvali ľadopády v Grawa celkom zaujímavo – Snehulienka a sedem trpaslíkov. Všetky ľadopády v Grawa Eisgarten sú viacdĺžkové a návrat je zlaňovaním. Dôležité je sledovať lavínovú situáciu, keďže ľady sú ohrozované aj lavínami.

Náš prvý deň v Stubai sme však naliezli do druhého trpaslíka. Po dlhšej perióde sneženia to bol tretí pekný deň. Vy vyšších polohách bol vyhlásený 3. stupeň lavínového nebezpečenstva. Pod stenou bolo asi 20 cm nového snehu, ale tento ľadopád bol bezpečný.  Druhý škriatok má 3. dĺžky s obtiažnosťou WI 2-4. Na začiatok sme vyliezli len prvú dĺžku. Veľké množstvo nafúkané snehu nás prinútilo radšej zlaniť z druhej dĺžky.

grawa-eisgarten zwerg-zwei-grawa zweiter-zwerg

Erster Zwerg im Grawa Eisgarten

Druhý deň opäť panovalo krásne slnečné počasie, avšak ráno bolo o niečo teplejšie. Prvý škriatok je ľadopád so štyrmi kratšími dĺžkami a obtiažnosťou WI 2 – 4. Napriek severnej expozícii sa okolo obeda oteplilo. Stenou začali padať menšie lavínky z mokrého snehu. Snažili sme sa čo najrýchlejšie doliezť, ale návrat cez ľad už nebol bezpečný. Našou druhou a bezpečnou voľbou bolo 6 zlaňákov cez zalesnenú hranu.

erster-zwerg erster-zwerg-grawa zlanovanie zlanovanie-grawa

 

Stubai je výborná oblasti pre lezenie ľadopádov. K ľadom v Grawe sa dostanete za 15 minút od parkoviska a aj ďalšie oblasti sú tiež vzdialené do max. 1 hodiny. Sprievodca Grawa Eisgarten na webstránke climbers-paradise.com

 

Ako používať istítko, aby nespadlo

Zuzke pri uvoľnovaní lana na treťom štande, trochu aj mojím pričinením, spadlo istítko. V najbližšom príspevku sa dozviete ako správne používať istítko pri istení, vkladaní a vyberaní lana.

Morning Glory Cloud

Ako nejaká obluda sa ťahá tento obrovský oblačný valec ponad Karpentársky záliv na severe Austrálie. Tento neobyčajný oblak bol zachytený z lietadla. Takýto fenomén sa označuje aj ako “Morning Glory Cloud”, kedže sa tento oblačný valec naťahuje v ranných hodinách z mora. Pre pilotov vetroňov je “Glory” legendárny, keďže pred týmto oblakom prevládajú silné stúpavé prúdy.

 

Morning Glory Cloud

Impresionante nube rollo o Morning Glory sobre Golfo de Carpentaria, Australia. Foto en sobrevuelo por Simon Plint pic.twitter.com/1Q4zMUDqqS

— Luis Vargas (@Meteovargas) February 13, 2015

 

Austrálsky Morning Glory Cloud

Takto viditeľný rolujúci oblak môže dosiahnuť dĺžku niekoľko sto kilometrov, vytvára sa však len v nižších vrstvách atmosféry. Tieto nezvyčajné valce vznikajú veľmi často pri pobreží Austrálie. Tu sa počas noci rozdielne ochladzuje more a poloostrovy. V ranných hodinách začína fúkať morský vietor, ktorý môže viať na poloostrovy z dvoch smerov. Keď sa obidva vetry stretnú, vzduch začne stúpať. Spoločne prúdiace masy vzduchu putujú ako atmosferické vlny nakoniec do vnútrozemia, pričom vlhký vzduch kondenzuje na hrebeni a formuje sa do valca. Na zadnej strane oblačného valca vzduch klesá a oblak sa rozpadá.

 

Zdroj:

preklad z wetteronline.de

twitter: @meteovargas

Filmy s horskou tématikou počas vianočných sviatkov

,

Tohtoročné vianočné sviatky sú zatiaľ bez snehu. Zasnežené sú iba doliny a vrcholy Vysokých Tatier (Viac o aktuálnych podmienkach vo Veľkej Studenej doline sa dočítate na tomto odkaze.). Našťastie RTVS pripravila na Dvojke filmy s horskou tématikou počas vianočných sviatkov.

 

Filmy s horskou tématikou počas vianočných sviatkov

Dvojka bude od 25. decembra to 3. januára vysielať 14 filmov s horskou tématikou od slovenských režisérov ako Martin Ťapák, Pavol Barabáš, Peter Puchý, Martin Hollý ml., Tomáš Hulík a Rasťo Hatiar. Prečítajte si celý TV TIP na stránke outdoorfilmy.sk.

Do programu sú zaradené aj medzinárodne ocenené filmy Príbehy tatranských štítov od Paľa Barabáša a Slepá dôvera od Rasťa Hatiara.

 

Žiť pre vášen v Grandhoteli Bellevue

V nedeľu 28. decembra 2014 máte možnosť vidieť posledný film Paľa Barabáša, Žiť pre vášeň v kongresovej sále v Grandhoteli Bellevue v Hornom Smokovci o 19:30 hod..

Tento posledný film získal ocenenie Grand Prix a Cenu diváka na Medzinárodnom festivale horských filmov v Poprade.

Ak majú hory dušu, potom je obrovská… Pred 90-timi rokmi dokázal mladý študent dovtedy nepredstaviteľné. Wieslaw Stanislawski vyliezol v najväčších stenách slovenských Tatier nové, náročné cesty. Len s konopným lanom okolo pása, ale s nesmiernou vášňou a túžbou. Dvaja priatelia sa vybrali po jeho stopách do tatranských stien v zimných podmienkach. Spájajú jeho cesty a hory spájajú ich myšlienky. V padajúcich lavínach i slnečných lúčoch nachádzajú Stanislawského odkaz: Ak robí človek niečo z hĺbky svojho srdca, robí to najlepšie.

 

Kým si všetky tieto filmy pozriete, hádam začne aj snežiť a tohtoročná zima bude stáť zato.

Prajem Vám štastné a veselé Vianoce a všetko dobré do Nového roku 2014.

 

 

Zdroj:

rtvs.sk

outdoorfilmy.sk

k2studio.sk

grandhotelbellevue.eu

Rekord na McKinley

Summits of My Life – McKinley

je projekt, ktorý začal v roku 2012. Počas štyroch rokov sa Kilian Jornet bude snažiť vystúpiť na známe vrcholy sveta a zostúpiť tak rýchlo ako to bude možné.

 

2012: Traverz Mont Blanc 4 810 m, Francúzsko

Časť prvá: Prechod na lyžiach z východu na západ. Kombinácia extrémneho lyžovania, alpinizmu a traverzu ôsmich vrcholov v masíve Mont Blanc. Viac info na summitsofmylife.com

Časť druhá: Spojenie dvoch miest, Courmayer a Chamonix cez vrchol Mont Blanc. Viac info na summitsofmylife.com

 

2013: Európske vrcholy – Mont Blanc 4 810 m, Francúzsko

Chamonix – Mont Blanc – Chamonix. Aktuálny rekord na tejto trase je 05:10:44 h. Viac info na summitsofmylife.com

 

2013: Európske vrcholy – Matterhorn 4 478 m, Švajčiarsko

Perfektná hora. Symbol nemožného. Prekonanie rekordu: 3:14:44 h. Viac info na summitsofmylife.com

 

2013: Európske vrcholy – Mont Elbrus 5 642 m, Rusko

Miesto objavovania a adaptácie na extrémny chlad. Prekonanie výstupového rekordu: 3:23:27 h.

 

2014: Ametické vrcholy – Aconcagua 6 959 m, Argentina

Najvyšší vrchol Ameriky. Argentínsky obor je jedným z najväčších vrcholov na svete so zaujímavým rekordným časom. Prekonanie rekordu: 05:57 h.

 

2014: Americké vrcholy – Mount McKinley 6 186 m, USA

Denali je symbolom bádania a dobrodružva.

 

2015: Dokončenie sna na vrchole sveta – Mount Everest 8 848 m

Pokus o zdolanie výstupového a zostupového rekordu na najvyššej hore sveta. Prekonanie rekordu: 20:24 h.

 

McKinley rekord

Kilian Jornet zavŕšil výstup-zostup rekord na vrchole McKinley (6 194 m) časom 11h 48 min.

Výstup na najvyšší vrchol v severnej Amerike cestou Rescue Gully, znamená dosiahnutie šiestej výzvy v projekte Summits of My Life.

“Bolo to veľké dobrodružstvo. Takmer počas celého výstup bolo zlé počasie. Som spokojný, kedže som zvládol prekonať rekord. Použil som inú ako klasickú cestu, aby som sa nepoužíval fixné laná. Tým som sa snažil vyzdvihnúť zmysel projektu a to je prekonanie rekordu s použitím čo najmenšieho množstva výstroje a bez pomoci” povedal Jornet.

Tým rozhodol, že dňom pokusu o prekonanie rekordu bude 7. jún.

Ráno o 7:10 teplomer ukazoval -20 stupňov. Nárazy vetra dosahovali 40 km/h, keď Kilian vyrazil z Base campu vo výške 2000 m. Počas výstupu používal skialpinistické lyže, mačky na niektorých technických úsekoch a zostúpil na lyžiach.  Pokus začal v Base campu s cieľom dosiahnuť vrchol a vrátiť sa späť tak rýchlo ako to bude možné, bez podpory.

Keď sa Kilian vrátil do Base campu, stopky ukazovali 11 hodín a 48 minút (9h 43 min na vrchol) a tým prekonal predošlý rekord z roku 2013 od Ed Warrena (16h 46min). Dosiahnutím vrcholu, Kilian Jornet dosiahol 6. výzvu projektu Summits of My Life.

Fakty:

začiatok a koniec: Base Camp McKinley 2000 m

najvyšší bod: McKinley 6 194 m

výstupový čas: 9 h 43 min

celkový čas: 11 h 48 m

vzdialenosť: 53,52 km

positive slope: 4 732 m

negative slope: 4 729 m

 

Použitý materiál:

  • skialpinistické lyže
  • skialpinistické lyžiarky s návlekom
  • skialpinistické pásy
  • skialp. palice
  • mačky
  • čakan
  • kombinéza
  • vodeodolné nohavice
  • vodeodolná bunda
  • anorak
  • bunda – druhá vrstva
  • rukavice
  • hrubé rukavice
  • 25 l batoh
  • slnečné okuliare
  • 1l vody
  • 300 ml energy gel
  • hodinky
  • čiapka

Zdroj: voľný preklad originálu na webstránke blog.summitsofmylife.com 

 

 

 

 

Climb and Fly

climb and fly alebo aj hike and fly je spojenie dvoch rozličných činností, lezenia a paraglidingu. Dnešné moderné padáky so svojou nízkou hmotnosť umožňujú zaujímavé projekty.

Mnohým zainteresovaným sú známe dve mená Ueli Steck a Ines Papert. Švajčiarsky horolezec známy svojimi rýchlymi prelezmi severných stien Grand Jorasses, Eigru a Matterhornu a nemecká vynikajúca lezkyňa v ľadopádoch a mixoch.

Ueli Steck v Bernskom Oberlande

Ueli Steckovi sa v roku 2012 podaril zaujímavý projekt. Večer 18. augusta zletel so svojím padákom Ozone Ultralite z Piz Gloria na opačnú stranu údolia a po pristátí vystúpal 1000 výškových metrov na Rotalhutte. Druhý deň o 3:00 ráno vyrazil hrebeňom Rotalgrat na vrchol Jungrau, ktorá sa nachádza v Bernskom Oberlande. Z vrcholu opäť zletel na ľadovec pod severnou stenou dalšej štvortisícovky Monch. Cestou Lauperroute vyliezol za 1 hod a 55 min na tento známy švajčiarsky vrchol. Opäť použil padák a pristál na Eismeer pod legendárnym vrchol Eiger. Na vrchol vyliezol hrebeňom Mittelegigrat. Z vrcholu zostúpil západných hrebeňom a keď sa letové podmienky zlepšili, použil ešte raz padák a pristál v Stechelbergu. Celá akcia druhého dňa trvala 13 hod.

gleitschirm_eiger1

Zdroj: webstránka Ueli Steck

Ines Papert projekt Climb and Fly

Táto nemecká horolezkyňa sa pokúša o podobný projekt. Jej cieľom je climb&fly v jednom záťahu cez tri historické severné steny Eiger 3970 m, Monch 4107 m a Jungfrau 4158 m s použitím ľudskej a veternej energie tak rýchlo ako to bude možné. Ešte nikomu sa úspešne nepodarilo vyliezť  tieto tri severné steny s padákom v batohu a použiť ho na zlet pod ďalšiu cestu.

Ines sa pripravuje na túto misiu a čaká na perfekné počasie a snehové podmienky.

Informácie od Ines:

“Môj tréning som upravila odkedy podmienky na lezenie sú ťažké. Väčšinu svojho času venujem v posledných týždňoch vytrvalostnému tréningu a paraglidingu. Vyliezla som každý deň od 1000 do 2000 výškových metrov. Keď je dobré počasie veľa lietam a keď prší tak bicyklujem alebo behám.”

Ines Papert

Ines Papert

Zdroj: blog Arcterys – Ines Papert

 

Vysoké Tatry sú menšie hory, ale aj tu sa nachádzajú výzvy ako spojiť lezenie s lietaním. Uvidíme komu sa to podarí.

 

Jarná búrka v nemeckom mestečku Penzberg

Obdobie od apríla do konca augusta je obdobím búrok. Búrky sa tvoria na čele studeného frontu, teda na rozhraní dvoch rôzne teplých hmôt alebo v miestnej vzduchovej hmote. Tým posledným hovoríme aj búrky z tepla.

Pre vznik búrky, ktorá vzniká z kopovitej oblačnosti, musia nastať v atmosfére vhodné podmienky. Kopovité oblaky vznikajú výhradne pri termickej konvekcii, ktorá je spôsobená nerovnomerným ohrievaním zemského povrchu.

Búrka so sebou prináša nepríjemnosti ako silný vietor, prietrž mračien, blesky a hromy, ochladenie či krúpy. Tieto nepríjemnosti sa znásobujú v horách. Hory sú vôbec dobrým terénom pre termickú konvekciu, ktorá je podporovaná jeho členitosťou a pestrosťou, naviac svahy, sklonené k dopadajúcemu slnečnému žiareniu prijímajú omnoho viac tepelnej energie, než vodorovný terén. Vznikne okolo hôr oblačnosť, ktorej základňa je pod úrovňou hrebeňa, vyžaruje zemský povrch svoje teplo do oblačnosti, v nej však ku vzniku instability postačuje nižší vetrikálny teplotný gradient, takže pre vznik búrky stačí omnoho menej energie, než dole v nížine.

Hory sú teda ideálnym terénom pre vznik búrky a búrka v horách je zas nebezpečným javom. Predísť búrky v horách sa dá dobrým naplánovaním túry. V čase od apríla do augusta by Vaša túru mala začínať na svitaní. V čase od 13.-23.6.2014 vychádza slnko o 4:50. Okolo obeda, keď sa najčastejšie vyskytujú búrky z tepla, by sme mali byť už na zostupe alebo v nižších polohách dolín.

Verím, že tieto rady Vám pomôžu k bezpečnému návratu z hôr.

 

Michal Gerčák

horský vodca IVBV-UIAGM-IFGMA

mountain addiction

 

Jarná búrka v Penzbergu

V pondelok, 21.4.2014 sa nemeckým mestečkom Penzberg prehnala búrka s krupobitím. Za krátky okamih napadlo až 20 cm ľadových krúp.

Ďalšie vyčínanie počasia v talianskej Civitavecchia, severne od Ríma. Toto malé tornádo bolo zdokumentované a pozorované z pobrežia.

Jarná cesta

,

Jarná cesta

Často sa prechádzame so Zoe neďaleko Bielej cesty v Novej Lesnej. A takýto záber sa naskytoval počas aprílovej prechádzky – jarná cesta.

 

Pitztal – ideálne miesto pre skialpinizmus

Pitztal, je lyžiarske stredisko pomenované podľa ľadovca, ktoré sa nachádza v rakúskom Tirolsku. Z Bratislavy je vzdialený niečo vyše 600 km.

Pitztal – ideálne miesto pre skialpinizmus

Pitztal, je ideálnym miestom pre nadšencov ľadového lezenia, skialpinistických túr, ale aj freeridu. Na konci doliny sa nachádzajú dve lyžiarske strediská a to Pitztal Gletscher a Riffelsee. To prvé je jedným z  východiskových bodov pre výstup na najvyšší vrchol Tirolska a Otztalských Álp – Wildspitze 3770 m n.m.

Tento rok sa sneh do Vysokých Tatier nedostal. Neviem, či sa mu páčia viac Alpy, ale tam majú rekordné množstvá snehu. V niektorých oblastiach až do 700 cm. Aj v Pitztali je to tento rok nadpriemerné. Snehové podmienky na ľadovci, ale aj v ostatných dolinách sú vynikajúce. Cieľ našeho krátkeho výletu bol teda jasný. Z Vysokých Tatier sme po 10 hodinách dorazili do dedinky Plangeross. Jar začala prichádzať aj do týchto končín, teploty vo výške 3000 m okolo nuly, ideálne počasie pre skialpinistické túry.

Prvý deň sme v rámci aklimatizácie vystúpili na Linker Fernekogel 3277 m n.m. Po troch hodinách a 800 výškových metroch sme stáli pri kríži, spoločne s troma Rakúšami. Obloha bez obláčika a nádherný výhľad na Wildspitze. Zjazd firnovým svahom, ktorý mierne zohrialo slnko, stál zato. Mali sme k dispozícii ešte jazdu lanovkou Mittelbergbahn, tak prečo to nevyužiť a zlyžovať ľadovcom Taschachferner. Najprv zlyžujete zjazdovkou do sedla Mittelbergjoch a asi 50 výškových metrov na ľadovec. Potom nasleduje 10 km zjazd ľadovcom do dedinky Mandarfen. Alpskú kulisu dopĺňajú trhliny, seraky a výhľady.

Druhý deň, posledný pekný pred príchodom fénu, bol náš plán teda jasný. Tak ako mnohí skialpinisti, aj my sa chceli vystúpiť na Wildspitze. Podarilo sa nám to a opäť to bol zážitok. Výborný firn, podmienky, slnko, sneh a príjemná teplota.

Máte záujem o skialpinistické túry v ľadovcovej oblasti? Pitztal a Otztalské Alpy rozhodne stoja zato.

Galéria Linker Fernerkogel

 

Galéria Wildspitze

Kráľova hoľa

,

Kráľova hola je nádherný vrchol. Keď sa na túre vo Vysokých Tatrách, pomaly neexistuje miesto, z ktorého by ste nevideli Kráľovú hoľu. Keď stojíme na tatranských vrcholov a vysvetľujem miestopis, nezabudnem na Kráľovú hoľu.

Kráľová hoľa

Je najvýchodnejším vrcholom hrebeňa Nízkych Tatier, ktorý sa tiahne v dĺžke 95 km. Aby sa Kráľova hoľa zaradila medzi 4 vrcholy Nízkych Tatier, ktoré majú nad 2000 m, musela by ešte dorásť 52 výškových metrov. Kráľova hoľa meria 1 948 m. Skialpinistická túra na Kráľovú hoľu je naozaj veľkolepá.

 

Kráľova hoľa a Matúš Lašan