Birkenmajer v západnej Lomnici

Západná Lomnica je pre mňa jedna z najkrajších tatranských stien a veľmi rád sa tam vraciam. Práve cesta Birkenmajer – Kupczyk bola jedna z prvých v Západnej Lomnici.

Birkenmajer v západná Lomnici

Najväčšie úsilie a túžbu preliezť tento kolmý múr prejavil poľský horolezec Wincenty Birkenmajer. Od roku 1925, kedy ju pre seba objavil, rok čo rok sa dôkladne pripravoval a detailne študoval každú podrobnosť. Rozhodol sa zaútočiť až v roku 1929. Ale Wieslaw Stanislawsky – vtedy už veľký horolezec – ho ráno 8. augusta 1929 na Téryho chate s druhmi predbehol. Objavil cestu v ľavej časti steny. Neviedla však priamo na vrchol, ale vyústila vľavo na hrebeni.

Hneď nasledujúci deň sa pustil do steny Birkenmajer s partnermi. Nedostali sa veľmi vysoko. Pre veľké ťažkosti sa musel vrátiť. Birkenmajer z Tatier odcestoval, ale jeho druhovia sa zakrátko pri druhom pokuse dostali do výšky okolo 150 metrov – po Žlté plamene. Tu sa ich možnosti končili.

Potom o rok 21. júna 1930 sa mladému spolulezcovi Birkenmajera Kazimierovi Kupczykovi podarilo preliezť kľúčové miesto. Konečne existovala cesta na Lomnický štít cez západnú stenu priamo na vrchol. (Západná stena Lomnického štítu, Jamesák 1999/6, Ján Hazucha)

V tom čase bol Birkenmajer v západnej Lomnici určite najťažší horolezecký výstup v Tatrách.

Birkenmajer v západnej Lomnici

Túto cestu som už liezol druhýkrát, ale aj teraz som žasol nad lezeckým umením Kupczyka a Birkenmajera. Podľa sprievodcu je cesta hodnotená IV-V, najťažšie miesto V+. To najťažšie miesto je asi 40-metrová biela, vodou vymytá stienka, v ktorej si poriadne zaleziete. Na začiatku stienky založíte jeden friend, vyššie sú dve staré skoby a to je asi tak všetko. S týmto si musíte vystačiť a liezť ďalej. Po prekonaní najťažšieho miesta si už oddýchnete v žliabku a po pár metroch ste na štande. Zo štandu nasleduje asi 10 metrov lezenia v V. stupni a výlez do žľabu.

Keď som vošiel do tohto žľabu, tak to vyzeralo, akoby ním preletela kamenná lavína. Všade drobné kamienky, otĺčené skaly, jemný piesok. Tušil som, že niečo asi nie je v poriadku. Na konci žľabu je štand predposlednej dĺžky. Zo štandu ešte malý výšvih na policu a tam bol ten problém.

Zrejme blesk udrel do skaly, ktorá sa úplne rozštiepila a všade boli poukladené voľné skalné bloky. Je tam poriadny kameňolom a všetko je tam nestabilné. Rozhodne by som sa vyhol cestám medzi Hokejkou (č.10) a Na pamiatku M. Kriššáka (č. 16) (zdroj: tatry.nfo.sk).

Birkenmajer v západnej Lomnici

Mám záujem o lezenie v západnej Lomnici s horským vodcom