Chocholowska dolina

Počuli ste už o Chocholowskej poľane? Na internete sa v tejto dobe objavuje množstvo nadherných fotiek lúk posiatych krokusmi. Na väčšine z nich je práve Chocholowska poľana.

Poľské Tatry poznáme len málo, povedali sme si, že niekde treba začať a vyrazili sme. Na Sivej poľane za Zakopanym nechávame na rozľahlom parkovisku auto a začíname kráčať po asfaltovom chodníku. Značka ukazuje do cieľa dve hodiny. Preľudnenú cestičku celou dolinou lemuje Chocholowsky potok. Chodníkk je luxusný, tak stretávame množstvo cyklistov, deti v kočíkoch…  Približne v polke sa asfalt mení na kamenisto-hlinenú cestu.  Ako na jednu z mála túr, ak nie jedninú v poľských Tatrách môžete  zobrať so sebou na prechádzku aj psa ( samozrejme na vodítku ).

Chocholowska dolina

Chocholowska dolina je známa svojou pastierskou históriou. V 16.stor. sa tu na tatranských lúkach páslo vyše 4000 oviec, stálo tu 6 salašov a 44 senníkov. Aj preto sa tento chodník, po ktorom kráčame nazýva “oštiepkový chodník” ( szlak oscypkowy ). V roku 1978 nariadením Tatrzańskiego Parku Narodowego bola pastva na tomto uzemí zakazaná. Dnes tu ako úkažka tradičného pastierstva a obživy funguje jeden salaš a zachovalo sa aj zopár senníkov, ktoré sú chránenými objektami.

Stromy zrazu ustúpili a nám sa otvára pohľad  na prenádhernú poľanu s výhľadom na okolité kopce. Líhame si do trávy, vyčerpaní skôr z predbiehania množstva turistov ako z prevýšenia túry (mimochodom len 200 m), ale po chvíľke konštatujeme, že to fakt za to stálo.

Na opačnom konci poľany  je veľká chata – Schronisko na Polane Chochołowskiej.  Jej história siaha do začiatkov 19.stor.. Počas nemeckej okupácie bola vypálena do základov, no v rokoch 1951-1953 znova postavená podľa projektu Anny Gorskej. Častým návštevníkom Chocholowskej doliny bol pápež Ján Pavol II., preto cestou, aj na chate nájdete pamätné tabule.

V severnej časti poľany náš pohľad upútava maličká malebná kaplnka – Kaplica światego Jana Chrzciciela a vpravo nad ňou skaly, ktoré akoby svojou štruktúrou a rázom nepatrili do Tatier, skôr do talianskych Dolomitov.

To prečo sme sem my dorazili – krokusy sa moce pod nohy na každom kroku ako by to bola bežná púpava. Starostlivo vyberáme kde šliapeme, aby sme ani jednej drobnej fialovej kvetinke neublížili. Tisíce a tisíce nezameniteľných kvetov… a ani v mysli nás nenapadne známe “ako šafránu”, pretože na tomto mieste toto porekadlo stráca význam. Kráčajúc hore po lúke krokusy ustupujú a strieda ich prvosienka, ktorej je tu tiež požehnane. V ďialke zasnežené končiare Rákoňa a Volovca až nespravodlivo kontrastujú s jarným šťastím na poľane.

Chocholowska poľana je zároveň dôležitým rázcestím značených trás. Stretávajú sa tu štyri farby chodníkov, ktoré vedú na Trzydniowiański Wierch (červená), do sedla medzi Volovcom a Rákoňom (zelená), do ústia doliny na Sivú poľanu (zelená), na Lúčnu/Grześ (žltá), k pamätnému kameňu býv. pápeža Jána Pavla II. v lokalite Jarzabcze Szałasiska (žltá – Szlak Papieski) a ku kaplnke sv. Jána Krstiteľa/kaplica światego Jana Chrzciciela (čierna).

Kochajcie sie zdjeciami!

Chocholowska dolina