Groszove rebro so Sašou Gachulincovou

V závere októbra, posledný deň pred lockdownom sme vyliezli Groszove rebro so Sašou Gachulincovou. Týmto sme aspoň trochu vzdali hold Alfrédovi Groszovi, ktorý pred 100 rokmi ako prvý vyliezol touto cestou na Štrbské Solisko.

Pravým rebrom steny alebo Groszove rebro

Keď mi Jano Tribula zavolal prvý krát s informáciou, že berieme na túru Sašu Gachulincovú, tak som vlastne netušil kto to je. Skontroloval som instagram a zistil, že je to úspešná slovenská topmodelka. Mňa však zaujímalo, či chodieva na túry a aké má topánky. A takú fotku som na jej instagrame aj našiel. To bolo ešte počas leta, avšak túra sa neuskutočnila. Vyšlo to až na druhý pokus, v októbri.

A keďže záver leta takmer pravidelne vodievam práve Groszove rebro na Štrbské Solisko, tak sme sa vybrali do Furkotskej doliny. Pri chate sme zažili naozaj nádherný východ Slnka.  Chladné ráno, magické výhľady na Podtatranskú kotlinu a neskutočné farby jesene. Jeseň je naozaj najkrajším obdobím v Tatrách.

Vyrazili sme do Furkotskej doliny a po asi hodine sme dorazili pod nástup Groszovho rebra.

Lezenie začína zľahka, s krátkymi lezeckými výšvihmi. Prichádza prvé náročné lezecké miesto, ktorým je skalná platňa v III. stupni horolezeckej obtiažnosti. Ďalej hrebeňom, hlavne z ľavej strany a dorazíme pod druhú náročnú pasáž. Dobré chyty aj stupy a ostrá hrana, po ktorej doliezajú na malý vrcholček, z ktorého sa zlaňuje. Obidva úseky zvládli Saša s Janom bez väčších problémov. Trochu ich zaskočil ten krátky zlaňák.

Takmer celý hrebeň je veľmi zaujímavý. Postupne sa zvyšuje obtiažnosť a mne pripomína taký hlavolam. Neustále hľadáte spôsob ako preliezť, obliezť alebo iným spôsobom prekonať skalné stupne, ktoré Vám prichádzajú do cesty. Toto rebro mám naozaj rád a preto sa sem veľmi rád vraciam každú jeseň.

Štrbské Solisko

Po prekonaní všetkých lezeckých úsekov nás čakal už len ľahší terén na vrchol Štrbského Soliska, ktoré je jedným z vrcholov Soliskového hrebeňa.