V prvom rade Vám prajeme všetko dobré do Nového roku 2019. Dúfame, že tento rok bude minimálne taký dobrý ako bol ten uplynulý.

Od polovice decembra začali podmienky v Tatrách naberať reálne kontúry a podarilo sa vyliezť aj niekoľko ľadopádov. Konkrétne Veverkov vo Veľkej Studenej doline a štyrikrát. Sviatky sme prežili v pokoji a ako teda ľadopády a január?

Ľadopády a január #1

Medzitým sa peribaba poriadne rozšupla. Včera sme boli prvýkrát v Bielovodskej doline. Vedel som, že Kaskády, Adin úsmev, Mrozek a aj Ľad na Malú Tisovsku sa dajú liezť. Heslom Bielovodskej doliny cez víkend je: „Vyraziť za tmy!“ Inak sa ocitneme v poľskej zápche.

Ráno nás v Bielovodskej doline čakal 40 cm prašan, známy parkovčík, vietor, neodhrnutá cesta a žiadne stopy. Len čo sme opustili prístrešok pod Mrozekom, odtrhli sme malú lavínku. Avšak Mrozek opäť nesklamal. Ľad je tenký a celkom výživný.

Ľadopády a január #2

Príchod vlhkého artického vzduchu aký som už dlho nezažil…Od 2.1. v Tatrách neustále sneží. Na štvrtok bol v pláne Ľad pri Zamkovského chate. Tušil som, že to nebude jednoduché pri tom množstve snehu, ale dúfal, som, že lanovka bude fungovať. A nefungovala. Ani ráno a ani poobede, keď sme sa vracali. Pešo na Hrebienok a ďalej okolo legendárnej líšky až pod ľad. Vďaka chalanom z horskej služby, ktorí dnes ráno prešli skútrom chodník na Zamku. Inak by sme tam nedošli. Podľa mňa bolo ráno tak 80 cm nového snehu. Pod ľadopád som sa hrabal po pás v snehu. Skoro sme ho nenašli :)