Lomnický štít s Andreou Vadkerti

S tatranským septembrom sme sa rozlúčili výstupom na Lomnický štít s Andreou Vadkerti. A na túto rozlúčku sme sa nevybrali klasickou trasou, ale Birkenmajerovou hranou.

Birkenmajerova hrana

Je južný pilier, ktorý smeruje z Lomnickej priehyby na vrchol Deda. Ako prvý ju vyliezol W. Birkenmajer v roku 1930. Zaujímavé na tejto trase je, že je to v podstate horolezecká línia s obtiažnosťami od I. do IV. stupňa horolezeckej obtiažnosti. Andrea o tom samozrejme nič netušila a ani nikdy neliezla. Udržiava sa však v kondícii a preto sme s Janom nepochybovali, že to zvládne.

Trasa začína v Lomnickom sedle a jednoduchým terénom sme sa dostali až na Lomnickú kopu. Tam sa začína zdvíhať samotná hrana a prichádzajú prvé náročnejšie úseky. Nemysleli sme si, že to bude úplne jednoduché, avšak Andrea prekonávala horolezecké obtiaže bez väčších zaváhaní. Postupne sme sa dostali k najnáročnejšiemu miestu a tým je asi 10-metrová platňa. Aj s týmto miestom si Andrea poradila a čakal nás už len posledný kútik.

Vrchol nadohľad, avšak aj toto posledné miesto nie je jednoduché. Po krátkej chvíli sme stáli na vrchole s výhľadom, aký môže dopriať len babie leto.

Takýto bol výstup Birkenmajerovou hranou s Andreou Vadkerti.