Na začiatku marca Národná asociácia horských vodcov SR spoluorganizovala skiap kurz horských vodcov EEMGA vo Vysokých Tatrách.
Michal Gerčák, medzinárodný horský vodca IVBV-UIAGM-IFGMA z Vysokých Tatier.
V tomto blogu Vám predstavím oblečenie, rukavice, ale aj ďalší výstroj od Black Diamondu, ktorý osobne používam.
Strom želaní je relácia RTVS, ktorej moderátor Matej „Sajfa“ Cifra plní deťom sny. Sajfa navštívi základnú školu a deti napíšu svoje priania pre svojich rodičov, súrodencov, starých rodičov a podobne. Takto si aj Majka želala pre svojho otca výstup na Gerlach.
Strom želaní so Sajfom a výstup na Gerlach
Najskôr produkcia oslovila Mountain Addiction, či je to vôbec možné naplánovať takýto výstup s kamerou, moderátom a celé to aj natáčať. Celé sme to zorganizovali a v júli sme sa stretli na Sliezskom dome. Výstup na Gerlach mohol začať.
Predpoveď počasie bola priaznivá. Niekoľko dní pred samotným výstupom veľa pršalo. Pri pohľade zo Sliezskeho domu k Večnému dažďu bolo jasné, že naším najväčším problémom bude prejsť cez potok vo Velickej doline. Rozhodli ste sa pre výstup cez Batizovskú dolinu a Batizovskú próbu. Celý výstup na Gerlach bol bez problémov. Marián a celý tím boli vo výbornej kondícii. A aj kameran zvádal bez problémov filmovať aj v najnáročnejších miestach výstupu.
Keď sme dorazili na vrcholový hrebeň, oblačnosť sa roztrhla a zrazu sme boli nad oblakmi. Bol to nádherný deň, na ktorý budeme spomínať.
Strom želaní so Sajfom
Pozrite si výstup na Gerlach v archíve relácie Strom želaní z 22.10.2016.
Horolezecká prilba je časť výstroja, bez ktorej sa pri horských dobrodužstvách nezaobíjdete. Čo očakávam od dobrej horolezeckej prilby? Je prilba Black Diamond Vapor vôbec dobrá prilba?
Už to začína byť pravidlom. Rozhodnem sa písať o poslednom freeride campe a vonku prší. Alebo píšem len vtedy, keď prší?
Freeride camp – No friends on a powder day
Táto zima je nevyspytateľná. Raz prší aj vo výške 1700 m, potom sa to mení na sneženie a takto to ide stále dookola.
Ostáva len dennodenne sledovať počasie, teplotu a dúfať, že podmienky sa vylepšia. Týždeň pred druhým kempom bol kľúčový. V piatok sa začal dážď postupne premieňať na sneh a v Lomnickom sedle pribúdal prašan.
Náš druhý freeride kemp sme pomenovali „No friends on a powder day„. Dúfali sme v prašan a myslím, že sobota sa nám splnila.
Freeride camp No friends v Lomnickom sedle
Freeride camp No friends začal už v piatok večer. Ku Petre, Silvi a Peťovi, ktorí sa už zúčastnili prvého freeride kempu Discover freeride, pribudol Jožo. Zoznámenie, predstavenie výstroja a testovacích lyží a pokračujeme prednáškou. Tentokrát prednáškou o snehu, snehových zrnách a ďalších faktoroch, ktoré ovplyvňujú lavínovú situáciu.
A lavínová situácia sa zmenila. V piatok to bol ešte druhý stupeň, ale v sobotu už bolo lavínové nebezpečenstvo zvýšené (3. stupeň).
Sobotné ráno by sme pokojne mohli nazvať „freeridové“. V Lomnickom sedle okolo 30 cm čerstvého snehu a slnečné lúče, ktoré sa predierajú cez hmlu. Okrem množstvo snehu, si v toto sobotné ráno privstali až ďalší freerideri. A každý hľadal svoju líniu.
Preto aj naša ranná rozcvička bola rýchla, aby aj nám niečo ostalo. Vo Francúzskej mulde neostal po pár hodinách ani kúsok nepopísaného snehu. Pozerať sa na takéto umelecké dielo a hľadať tam svoju čiaru. Aj o tom je freeride camp.
Freeride camp No friends na Chopku
Na nedeľu sme mali nachystané žľaby do Lukového kotla vo freeride areáli Chopku. Na programe dňa bol Školský a Meteorologický žľab. Skorá zmena počasie neprekvapila len nás, ale zrejme aj meteorólogov, ktorí počas dňa zmenili výstrahu pred silným vetrom. Lavínová situácia sa taktiež zmenila, keďže sa výrazne oteplilo.
Nezabránilo nám to však v plánoch zlepšovať techniku v rôznych druhoch snehu a hľadať svojí líniu pomedzi skaly a kosodrevinu. A v nedeľu mal sneh rôzne podoby.
Prašan, pády, vlastné línie…aj o tom bol freeride camp No friends on a powder day
Partneri freeride camp No friends on a powder day
Skoré sobotné ráno som sa ešte prechádzal so Zoe zasneženou lúkou a sledoval prebúdzajúce sa ranné Tatry. Snehu nebolo až tak veľa, ale na náš prvý kemp to stačilo. Keď sme sa presúvali autom, tak teplomer v aute ukazol – 20°C.
Lomnický štít je tretím najvyšším štítom Vysokých Tatier. Prvý známy výstup na tento vrchol, ktorý má výšku 2 633,8 metrov uskutočniť anglický cestovateľ Robert Towson v sprievode dvoch horských vodcov.
Lomnický štít cez Emericiho nárek
Klasická výstupová trasa na Lomnický štít s horským vodcom vedie cez skalnú platňu, ktorá je zaistená reťazmi. Mne sa viac páči trasa, ktorá sa zvykne nazývať Emericiho nárek a vedie cez žľab pod podperou a napája sa na klasickú cestu pod vrcholom.
Lomnický štít cez Emericiho nárek
Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO je zapísaných viacero slovenských lokalít. Jednou z nich je aj Levoča, Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia. Medzi kultúrne pamiatky okolia patrí Kostol Ducha Svätého v Žehre a Spišská Kapitula so Spišským podhradím. Neodmysliteľnou súčasťou okolia sú však aj prírodné pamiatky Sivá Brada a národná prírodná rezervácia Dreveník.
Dreveník
Dreveník je travertínová kopa tvaru stolovej hory s rozlohou niečo vyše 1 km2. Do Kamenného raja I, jednej z častí Dreveníku sa dostanete pohodlne z parkoviska pri Spišskom hrade za niečo vyše 30 minút. V Kamennom raji sa nachádza travertínové veže rôznych veľkostí. Sú tu vyhradené aj miesta na lezenie.
Dalšou oblasťou, ktorá je jedinečná z pohľadu lezenia, ale aj prírodnej krásy, je Peklo. Úzky kaňon vyhĺbený do travertínu. V tejto lokalite je lezenie z dôvodu ochrany prírody obmedzené časovo od 1.3 do 31.12 kalendárneho roku. Taktiež je možné liezť len niektoré cesty v Západnom múre.
Lezenie na Dreveníku
V Kamennom raji je dostatok možností na lezenie jednoduchých, ale aj náročnejších ciest. Vyliezť na vežu, posedieť si a len tak sa kochať výhľadom na okolitú krajinu…
Vo štvrtok 26.3.2015 to vyzeralo na krásny slnečný jarný deň. Pri rannom budíčku som chvíľu zaváhal, ale program na deň bol jasný. Cestovanie vlakom do Bratislavy a rozhovor v relácii Noviny o 12.
TV JOJ – Na jednom lane
Rozhovor s moderátorom Ivanom Jandom si môžete pozrieť od 5 min 18 sek.
Žiaľ v archíve TV JOJ sa záznam relácie už nechádza. Intenzívne pracujem na náprave :)
Stubaiská dolina je najväčším bočným údolím oblasti Wipptal. Nachádza sa juhozápadne od hlavného mesta Tirolska – Innsbrucku. Najväčším sídlom v doline je mestečko Neustift im Stubaital.
Lyžiarske stredisko na Stubaiskom ľadovci má rozlohu 700 ha. Svojou rozlohou je najväčšou ľadovcovou lyžiarskou oblasťou v Rakúsku. Toto stredisko ponúka výborné možnosti na lyžovanie aj vo voľnom teréne a freeride. Obľúbeným skialpinistickým cieľom je najvyšší vrchol oblasti Zuckerhutl s výškou 3507 m.
Zo Slovenska je táto dolina vzdialená necelých 600 km.
Grawa Eisgarten v Stubai
Grawa Eisgarten v Stubai
Stubai je známy aj medzi lezcami ľadopádov. V doline sa nachádzajú viaceré známe oblasti.
Náš štvordňový výlet bol spojený s lezením ľadov v oblasti Grawa Eisgarten. Pôvodný plán bol vyraziť do Rakúska za ľadmi už vo februári, ale chrípka nás neobišla. Ideálnym obdobím pre lezenie ľadov v Rakúsku je obdobie od decembra do februára. Grawa Eisgarten je otočená na sever a nachádza sa pomerne vysoko (1350 m n.m.). Začiatkom marca sme natrafili na výborné podmienky.
Zweiter Zwerg im Grawa Eisgarten
Miestny nazvali ľadopády v Grawa celkom zaujímavo – Snehulienka a sedem trpaslíkov. Všetky ľadopády v Grawa Eisgarten sú viacdĺžkové a návrat je zlaňovaním. Dôležité je sledovať lavínovú situáciu, keďže ľady sú ohrozované aj lavínami.
Náš prvý deň v Stubai sme však naliezli do druhého trpaslíka. Po dlhšej perióde sneženia to bol tretí pekný deň. Vy vyšších polohách bol vyhlásený 3. stupeň lavínového nebezpečenstva. Pod stenou bolo asi 20 cm nového snehu, ale tento ľadopád bol bezpečný. Druhý škriatok má 3. dĺžky s obtiažnosťou WI 2-4. Na začiatok sme vyliezli len prvú dĺžku. Veľké množstvo nafúkané snehu nás prinútilo radšej zlaniť z druhej dĺžky.
Erster Zwerg im Grawa Eisgarten
Druhý deň opäť panovalo krásne slnečné počasie, avšak ráno bolo o niečo teplejšie. Prvý škriatok je ľadopád so štyrmi kratšími dĺžkami a obtiažnosťou WI 2 – 4. Napriek severnej expozícii sa okolo obeda oteplilo. Stenou začali padať menšie lavínky z mokrého snehu. Snažili sme sa čo najrýchlejšie doliezť, ale návrat cez ľad už nebol bezpečný. Našou druhou a bezpečnou voľbou bolo 6 zlaňákov cez zalesnenú hranu.
Stubai je výborná oblasti pre lezenie ľadopádov. K ľadom v Grawe sa dostanete za 15 minút od parkoviska a aj ďalšie oblasti sú tiež vzdialené do max. 1 hodiny. Sprievodca Grawa Eisgarten na webstránke climbers-paradise.com
Ako používať istítko, aby nespadlo
Zuzke pri uvoľnovaní lana na treťom štande, trochu aj mojím pričinením, spadlo istítko. V najbližšom príspevku sa dozviete ako správne používať istítko pri istení, vkladaní a vyberaní lana.
Až do 14. storočia sa v údolí Saastal nachádzala len jedna obec: Saas. Z nej vznikli štyri dedinky, z ktorých je najznámejšia Saas-Fee, tie nazývaná „Perla Álp“. 13 štvortisícoviek obklopuje túto dedinku vo výške 1800 m.
Štvortisícovky v údolí Saastal:
Strahlhorn 4190 m
Dom 4545 m
Nadelhorn 4327 m
Täschhorn 4490 m
Hohberghorn 4219 m
Lenzspitze 4294 m
Durrenhorn 4034 m
Stecknadelhorn 4242 m
Saastal
Saas Fee
Táto Perla Álp leží na náhornej plošine v údolí Saastal. Saas-Grund, v centre údolia, je ideálnym východiskovým bodom pre vysokohorskú turistiku. Najväčšou atrakciou Saas-Almagel je vodná nádrž Mattmark. V Saas-Balen sa nachádza neskoro gotický kruhový kostol, stavba národného významu a taktiež hučiaci Fellbach (potok) v strede dediny.
Feegletscher
Saastal
Je ľadovec, rozdelený na dve časti, nachádzajúci sa nad Saas Fee, na východnej strane skupiny Mischabel vo Walliských Alpách. Jeho dĺžka je takmer 6 km a zaberá plochu 16 km2. Rozprestiera sa vo výške od 4200 m do 1900 m a delí sa na severný Feegletscher (Malý Feegletscher) a južný Feegletscher (Veľký Feegletscher).
first time Wallis
Walliské Alpy a oblasť Saastal je ideálnym miestom pre Vaše prvé štvortisícovky s horským vodcom. Na začiatku vystúpime na vrcholy ako Allalinhorn, Weissmies, Alphubel a Laggihorn. Frei Ferienrepublik Saas Fee (prázdninová republika Saas Fee) po prvýkrát v lete 2012 pripravila pre návštevníko tzv. Burgerpass, s ktorým je možné využívať veľa aktraktívnych výhod. Najvýraznejšou je využívanie lanoviek na Hochsaas 3200 m a Felskinn 3000 m zdarma (preMittelallalin 3500 m je potrebné dokúpiť si Saaspass za 5 CHF/deň). Ďalšou zaujímavosťou je ferrata na Jeggihorn.
second time Wallis
Pri druhej návšteve Saastal alebo pre skúsenejších sú pripravené ďalšie výzvy v podobne ďalších štvortisícoviek ako Rimpfischhorn, Lenzspitze, Nadelhorn alebo náročnejšie kombinované túra ako Hohlaubgrat na Allalinhorn, východný hrebeň na Lagginhorn alebo prechod Weissmiesu cez Almagerhutte.
Nezvyčajne horúco začal tento týždeň. Vo Vysokých Tatrách nemáme síce 30 stupňové horúčavy, ale tatranské steny sú vyhriate. Vo vyšších polohách vládne ešte sneh, ale Velická stena, ktorá sa nachádza na začiatku Velickej doliny je v ideálnych podmienkach. Prístup pod stenu zo Sliezskeho domu je bez snehu a aj skala je úplne suchá.
Velická stena
Mohutný masív Velických Granátov delí Velickú a Slavkovskú dolinu. Hrebeň Granátových veží má 4 výrazné vrcholy: Rohatú vežu, Veľkú Granátovú vežu, Dvojitú vežu a Velickú kopu. Tieto vysielajú do Velickej doliny mohutné rebrá, ktoré sa nad dolinou lámu zráznymi stenami. Velická stena sa vypína nad Velickou dolinou ako výbežok pod Dvojitou vežou a Sedlom pod Dvojitou, od ktorých je oddelená Granátovou lávkou. Viac informácie o Velickej stene sa dočítate na webstránke horolezeckého sprievodcu Vysokými Tatrami tatry.nfo.sk.
Na začiatok sezóny sme si vybrali skôr ľahšie cesty ako je Cez výlom IV-V a Hranou Velickej steny IV. Prvá cesta v západnej časti Velickej steny je na štandoch odistená borhákmi a je vhodná aj pre začínajúcich lezcov, ktorí si chcú vyskúšať horolezecké túry s horským vodcom a majú skúsenosti s lezením na cvičných skalách. Taktiež druhá línia Hranou Velickej steny je podobná, avšak o trošku ľahšia.
Velická stena – Cez výlom
Velická stena – Hranou Velickej steny
Michal Gerčák
horský vodca IVBV-UIAGM-IFGMA
mountain addiction
Vo Vysokých Tatrách to vyzerá ešte na zimu. Ak chcete stihnúť výstup na niektorý z tatranských vrcholov v zimných podmienkach, teda v mačkách a s čakanom, ešte máte asi mesiac. Podmienky sú dobré.
Sitno
My sme sa však rozhodli zažiť jar. A nie hocijakú, ale jar na slovenských skalkách. Prvú zastávku sme naplánovali v Štiavnických vrchoch, konkrétne v Banskej Štiavnici. Neďaleko tohto krásneho historického mesta, ktoré je zapísané zozname Svetovom kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, sa nachádza vrch Sitno. Na jeho severnej strane sa nachádzajú skalné veže, ktoré dosahujú výšku 40 metrov. Poďakovanie patrí členom levického Jamesu, ktorý preistili a vyčistli cesty a umožnili lezenie týmito skalnými andezitovými vežami.
Vtáčnik
alebo Hrádok bol druhý cieľ. Je to skalná oblasť, ktorú tvorí mohutná 100-metrová andezitová stena. Je tu viacero viacdĺžkových ciest, ale nezabudnite si zobrať prilbu. Hneď po príchode veľký skalný balvan takmer zranil dvojicu lezcov, ktorý stále priamo pod stenou. Jednoduchú líniu liezli dve dvojky a našťastie skala nezasiahla spodnú dvojicu.
Manínska stráž
Treťou a poslednou zastávkou pred nedeľným príchodom studeného frontu, bola Manínska stráž. Skala, ktorá sa nachádza asi 40 minút od ústia Manínskej tiesňavy. Nenápadný Manínsky potok rozdelil skalné Manínske bralo na dve časti, Malý a Veľký Manín. Ďalej proti prúdu potoka sa nachádza Kostolecká tiesňava s tzv. strechou Slovenska.
Takýto bol skalkársky výlet Slovenskom. Slnečný, jarný a takmer dokolaný.
pdf sprievodca Sitno na stiahnutie
sprievodca Vtáčnik na stiahnutie
Michal Gerčák
horský vodca IVBV-UIAGM-IFGMA
mountain addiction
Galéria
V nížinách vládne jar, ale Vysoké Tatry a Velická dolina sa hlásia ešte k zime. Od 1700 m sú snehové podmienky pre túry na tatranské štíty výborné. Koncom minulého týždňa sa snehové podmienky zmenili, miestami napadlo do 20 cm nového snehu. V sobotu boli viditeľné samovoľné lavínky vplyvom oteplenia. V nedeľu boli podmienky už o niečo lepšie. Aktuálne zábery z Velickej doliny na Kvetnicový žľab a Bradavicu a Krčmárov žľab v Gerlachovskom masíve.
jarná Velická dolina
Chopok alebo skôr povedané Jasná, stredisko v Nízkych Tatrách je výborným miestom, ktoré ponúka možnosť využiť lanovky a jazdiť neupraveným terénom v žľaboch. K dispozícii sú mnohé varianty na freeride, bez použitia stúpacích pásov ako Školský žľab, Meteorologický a Retransačný žľab, Dereše, Demänovské sedlo a pod. Keď máte k dispozícii skialpinistické lyže a pásy, môžete pokračovať ďalej po hrebeni a vyskúšať napríklad zjazd z Krúpovej holi do Širokej doliny.
Chopok nesklame
Takýto variant sme vyskúšali poslednú nedeľu. Dvakrát Školský žľab a potom Krúpova hoľa. Výborné podmienky, veď posúďte sami…
Šašov ľadopád v Kráľovskom žľabe z turistického chodníka, ktorý vedie Veľkou Studenou dolinou,neuvidíte. Musíte správne odbočiť do Kráľovského žľabu a veriť, že bude v dobrých podmienkach. To je jediná možnosť, ako zistiť, či je vytečený.
prvá dĺžka
Šašov ľadopád v Kráľovskom žľabe
Kráľovský žľab sa nachádza v severnej stene masívu Slavkovského štítu a Šašov ľadopád je v prvej tretine tohto žľabu. Z Hrebienka by ste tam mal byť za jeden a pol hodiny.
V sobotu sme sa rozhodli, že sa nás pobaví Šašo. Vyliezli sme tri dĺžky v ľadovo-snehovo-mixovom teréne. Stretli čriedu kamzíkov, ktorí sa rozhodli, že budú liezť v trošku ťažšom teréne ako my. Ďalej troch skialpinistov a jedného snowboardistu, ktorí zlyžovali Kráľovský žľab. Nielen ľadopády, ale aj snehové podmienky boli výborné…
Šašov ľadopád v Kráľovskom žľabe – galéria
Uplynulý týždeň bol bohatý na snehové zrážky a v oblasti Chopku sú podmienky aj na freeride a skialpinistické túry. V dobrých podmienkach sú zjazdy do kotla Lukovej aj do Derešského kotla. Avšak vietor a veľké množstvo snehu na tvrdom podklade vytvorili miestami nestabilné snehové vrstvy. Pozor na lavínovú situáciu.
Skialpinistická túra do sedla Poľana
Voľná sobota a tak sme aj my vyrazili otestovať našu kondíciu po chorobe do Nízkych Tatier. Vybrali sme sa do sedla Poľana v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Po víchrici tam padlo niekoľko stromov a chodník je miestami horšie priechodný. Na chodníku boli niečo vyše 15 cm čerstvého snehu, slnko a zasnežené stromy dopĺňali zimnú atmosféru. Kedže sme ešte po chorobe a aktuálna predpoveď sa nemýlila (na vrchole Chopku fúkal vietor o sile 15 m/s), tak na konci hranice lesa sme to otočili.
Galéria
Výstup na Kežmarský štít v zimných podmienkach sme už s Boženou plánovanie dlhšie. Tento týždeň všetko do seba zapadlo. Slnečný deň bez obláčika na oblohe, akurát vietor robil malý škrt cez rozpočet. Našťastie nová 15-miesta kabínková lanovka zo Štartu na Skalnaté pleso zvláda aj silnejší vietor. Aktuálne počasie SHMÚ ukazovalo, že na hrebeni je naozaj silný.
Malý Kežmarský štít
Dolinou sme kráčali pohodlne, takmer všade je firn alebo ľadové platne. Samozrejme snehu je nedostatok. Pod Huncovským žľabom sme absolvovali krátky nácvik techniky chôdze v mačkách a s čakanom. Podmienky v žľabe boli dobre a tak sme ukrajovali výškové metre pomerne rýchlo. Miestami sme sa brodili, ale do Huncovského sedla sme došli v dobrom čase.
Na hrebeni už fúkal pomerne silný vietor. Ľadové kryštáliky pichali ako ihličky. Z Huncovského sedla pokračuje výstup cez snehovo-skalný hrebeň. Podarilo sa nám vystúpiť len na Malý Kežmarský štít. Vietor bol príliš silný a čas sa krátil. Chceli sme stihnúť lanovku zo Skalnatého plesa.
Galéria
Cez týždeň to vyzeralo veľmi nádejne, začalo snežiť. Počas tohtoročnej zimy som urobil asi 10 jázd na zjazdovke a skialpinistické lyže som použil tak akurát na Čučoriedkach. Sneženie mi teda vyčarovalo úsmev na tvári.
Francúzska mulda vyzerala v piatok nádherne. Kým sme s kolegom ukončili lyžiarsku službu, zahľadeli sme sa na štvoricu skialpinistov v mulde. Hneď vedľa lanovky sme predtým zbadali doskový odtrh. Nebola to veľká lavína, ale celodenný silný vietor tvoril nestabilné vankúše. Čakali sme ako dopadnú skialpinisti. Dvaja vyšlapali na lyžiach až horný koniec, dvaja ostali v strede. Horní začali lyžovať súčasne, pritom ich evidentne ani nenapadlo, že niečo ako lavínový svah a pravidlá pohybu v ňom, existujú. Keď dolyžovali k druhej dvojici, pustili sa svahom všetci štyria. Lavína nepadla a naše záchranárske hormóny sa vyparili.
Tak ako prišlo, tak aj odišlo…
V sobotu aj v nedeľu už fúkal silný vietor, prevažne južný smerov, ktorý dosahoval v nárazoch 30 m/s. Všetok sneh odvialo kamsi na Ukrajinu. Tak ako prišlo, tak aj odišlo…
Dnes som sa chcel presvedčiť aké sú podmienky v Skalnatej doline. Po čerstvom snehu ani chýru ani slychu. Namiesto neho je miestami kôra, miestami sa dá kráčať po povrchu. V Kartáriku sa odtrhla lavína, doskový odtrh. Aj napriek tomu, že sa oteplilo, tak po víkende sa určite na záveterných V, S a SV svahoch vytvorili tvrdé snehové dosky, ktoré budú nestabilné. Pozor na lavínovú situáciu.
Divná je táto zima. Snehu nepribúda a ešte je k tomu aj teplo. Niektoré ľadopády vo vyšších polohách sú aj napriek tomu leziteľné. Počas týždňa sme vyskúšali Šašov ľadopád v Kráľovskom žľabe, Záhradky a v nedeľu spodný Groszov ľadopád.
Groszov ľadopád
Oteplilo sa, začal fúkať silný vietor, dolina bola zahalená v hmle a postupne začalo snežiť. Spodný Groszov ľadopád sa ale dal liezť.
Spodný Groszov ľadopád vo Veľkej Studenej doline.
Groszov ľadopád