Najkrajšie túry v Tatrách v IV. stupni horolezeckej obtiažnosti

Najkrajšie horolezecké túry v Tatrách

Najkrajšie túry v Tatrách v IV. stupni horolezeckej obtiažnosti sú vlastne tatranské horolezecké klasiky od autorov ako J. Šádek, I. Gálfy, I. Urbanovič, A. Puškáš a S. Häberlein.

Najkrajšie túry v Tatrách v IV. stupni horolezeckej obtiažnosti

Ostrý štít 2 360 m n.m. – Häberleinova cesta

Obtiažnosť: III – IV

Dátum prvovýstupu: 15.9.1905

Autori: S.Häberlein, K.Bröske, M.Bröske

Počet dĺžkok: 6 dĺžkok

Zostup: zlanením cez Jurzycovu cestu

Začneme teda najstaršou cestou v tomto rebríčku a tou je Häberleinka. Jej autorom je nemenej slávny Simon Häberlein.

V rokoch 1902 – 1907 vrcholila vo Vysokých Tatrách horolezecká aktivita manželov Bröskeovcov zo západopoľského hútnickeho mesta Zabrze, v tom čase Hindenburg. Max Broske bol zverolekár a riaditeľ mestského bitúnku. Jeho žena Katarína (1880 – 1929) bola iniciatívnejšou účastníčkou ich spoločných horských podujatí. Súveká tlač ju jednoznačne hodnotila ako najvýznamnejšiu priekopníčku a reprezentantku ženského športového horolezectva v Dolomitoch, Alpách i Vysokých Tatrách. V tirolských Alpách liezla sj úspešným mníchovským horolezcom Simonom Häberleinom.

V roku 1905 ho pozvali Bröskeovci do Vysokých Tatier. Max Broske si pri zostupe z Mengusovského sedla ľahšie zranil ruku. Oddychoval dva dni pri Popradskom plese. Jeho žena s Häberleinom vykonala ale 11. septembra prvý známy výstup na Žabiu vežu.

Vtedy ich pozonosť upútala susedná veža, ktorá Häberleinovi pripomínala dolomitské Delago. Obom bolo jasné, že ju ešte nikto nezliezol a nasledujúceho dňa, 12. septembra 1905 stáli prví na vrchole Žabieho koňa.

O tri dni neskôr 15. septembra 1905 uskutočnili Simon Häberlein a manželia Katarína a Max Bröskeovci prvovýstup južnou stenou na Ostrý štít.

Oba tieto výstupy sa pokladáme za začiatok éry športového horolezectva vo Vysokých Tatrách.

Zdroj: Tatranské štíty a ľudia, Ivan Bohuš, vydavateľstvo I&B Tatranská Lomnica, 2010

Kežmarský štít 2 558 m n.m. – Ľavé vhĺbenie-Puškáš

Obtiažnosť: IV

Dátum prvovýstupu: 17.7.1949

Autori: A. Puškáš, A. Szabó

Počet dĺžkok: 10 dĺžkok

Zostup: klasickou výstupovou trasou cez Huncovské sedlo

A. Puškáš bol okrem iného aj autorom 10. dielneho horolezeckého sprievodcu Vysokých Tatier, ktorý sa vydával od roku 1957 do roku 1989.

Arno Puškáš chatárčil na Chate pod Rysmi, na Kamzíku, na Zbojníckej chate a na Kežmarskej chate. V rokoch 1958 – 1967 pôsobil ako profesionál v Tatranskej horskej službe, redigoval päť ročníkov časopisu Vysoké Tatry a napokon propagoval Tatry ako slobodný publicista a výtvarník. Ako horolezec vykonal mnoho náročných prvovýstupov a prvých zimných priestupov, bol členom mnohých zahraničných výprav a mal certifikát horského vodcu I. triedy.

Zdroj: Tatranské štíty a ľudia, Ivan Bohuš, vydavateľstvo I&B Tatranská Lomnica, 2010

Baranie rohy 2 536 m n.m. – Šádkova cesta

Obtiažnosť: IV

Dátum prvovýstupu: 25. 7. 1949

Autori: J. Šádek, J. Renerová

Počet dĺžkok: 7 dĺžkok

Zostup: klasickou výstupovou trasou cez Baranie sedlo

Slnečná južná stena Baraních rohov a cesta nazývaná aj Šádkové platne.

Velická stena 2 230 m – Hrana Velickej steny

Obtiažnosť: IV, V

Dátum prvovýstupu: 11.11.1951

Autori: F. Gažo, I. Gálfy, I. Urbanovič

Počet dĺžkok: 6 dĺžkok

Zostup: cez Medvedie sedlo, Granátovu lávku

Tatranské legendy I. Gálfy a I. Urbanovič majú veľký podiel na autorstve množstva prvovýstupov v masíve Velických granátov. V samotnej Velickej stene je to Hrana a druhá cesta Gálfy-Urbanovič.