Snehová strážnica cez Ľadové dolinky, to je túra, na ktorú sa čaká dlho.Nie každý rok sa vytvoria vhodné podmienky. Teda to okno, kedy to začne byť ideálne môže trvať pár dní alebo nemusí byť vôbec.

Ideálne podmienky =

• počasie – dlhšia perióda stabilného počasia, počas ktorej v noci mrzne a cez deň je pomerne teplo. Vtedy sa začne premieňať sneh na firn.
• sneh – firnový, dostatočne pevný nato, aby ste dokázali postupovať rýchlo. Akonáhle príde ochladenie a opäť nasneží, treba opäť čakať.
• ľad – v Ľadových dolinkách sú tri ľadové prahy a záverečný úsek na Snehovú strážnicu alebo do Vyšného Ľadového sedla môže byť taktiež vyľadnený.

Keď sa všetky tieto tri atribúty spoja v ideálny deň, tak túra ako Snehová strážnica cez Ľadové dolinky je neuveriteľná. Prekonáte okolo 1500 výškových metrov, vzdialenosť je taktiež veľká, keďže z Tatranskej Javoriny musíte vystúpať na hlavný hrebeň – Snehovú strážnicu a ešte zostúpiť cez Malú Studenú dolinu na Téryho chatu do Starého Smokovca.

Prvá vlna pandémiu predčasne ukončila zimnú vodcovskú sezónu v polovici marca. Podmienky na skialpinistické túry a aj počasie začali byť akurát výborné. Na konci apríla sa opatrenia začali uvoľnovať a začalo to ideálne okno na jarné firnové horolezecké túry. Trvalo to asi dva týždne a podarili sa nám dve zaujímavé túry. O tej prvej napíšem neskôr.

Zavčas rána sme vyrazili do Javorovej doliny s cieľom vyliezť na Snehovú strážnicu cez Ľadové dolinky. Jedno z najťažších miest celej túry sa objavilo hneď na začiatok – potok. Kmeň stromu, cez ktorý sa prechádzalo do Čiernej Javorovej doliny tam už nebol a sneh sa tiež roztopil. Podarilo sa nám nejako popreskakovať kamene, ale bolo to tesne na hranici „okúpania sa“.

V Čiernej Javorovej doline sme sa už miestami prepadávali, keďže bolo naozaj teplo a sneh už v pásme kosodreviny nebol nosný. Potrápili sme sa len na krátkom úseku a ďalej to bolo už výborné. Ešte pred začiatkom túry sme mali informácie, že ľadopád cez prvý prah už nie je alebo že je v zlom stave.

Po príchode pod prvý prah sme teda rovno smerovali k nástupu variantu do Dolného kotla. Tu začalo samotné lezenie. Tri krátke dĺžky v mixovom snehovo-trávnatom teréne až na pravý okraj Dolného kotla. Miestami rozbitá skala, ale sneh a trávy boli ešte zamrznuté. Dolný kotol bol úplne firnový a tak po krátkej chvíli sme dorazili k ľadopádu, ktorý vedie do Prostredného kotla. Zdola sme nevideli ako vyzerá tento ľadopád, keďže ho chráni Kaňon.

Bolo to možné obliezť z ľavej strany jednoduchším variantom, ale my sme mali dostatok ľadovcových skrutiek  (počas minulej sezóny dorazili na trh tie najľahšie Ultralight od BD), tak sme šli stredom. Nakoniec to bolo skoro 50 m skvelého a miestami poriadne tvrdého ľadu. Na konci ľadopádu nás privítali prvé slnečné lúče. Sneh bol stále ešte nosný, zo začiatku. Postupne však pribúdal čerstvý a museli sme robiť stopu. Hlavne pri prechode z Prostredného do Horného kotla cez krátky ľadový prah. Spomalilo nás to, ale nečakali sme že to bude úplne tvrdé od začiatku až na vrchol.

V Hornom kotli sa traverzuje doľava k systému žľiabkov. Tie naopak boli skvelé. Totálny firn a ľad. Nechcelo sa mi tomu ani veriť. Zo začiatku firn, krátke ľadové prahy, a traverz doľava. Tu ma však prekvapila firnovo-ľadová línia, ktorá pokračovala až na hrebeň. Vŕtali sme skrutky, dokonca štandovali v skrutkách a nakoniec sme natiahli 6 dĺžok až hrebeň. Toto som vôbec nečakal. Koniec apríla v Tatrách a takéto skvelé podmienky.

Výstup na vrchol je však len polovica túry a pri tejto to platí dvojnásobne. Ľadové sedlo, cez ktoré sa dostaneme do Malej Studenej doliny je ešte ďaleko. Z hrebeňa sme najprv zlanili a potom zostupovali po hrane do žľabu, ktorý vedie do Prielomu pod Snehovým. Bolo tam pomerne veľa mäkkého snehu, ale traverz zo zľabu až do Ľadového sedla už bol v poriadku. Pár metrov po skalných stupňoch a začali sme sa tešiť, že sme v bezpečí doliny. Z Javorovej doline nám to trvalo okolo 10 hodín.

Téryho chata bola v obmedzenej pandemickej prevádzke, ale čaj sme dostali a bezpečne zostúpili na Hrebienok.

Celá túra trvala 13 hodín a určite jedna z najkrajších počas uplnynulej zimnej sezóny. Ak hľadáte nejaký tip na vrchol najbližšej zimnej horolezeckej sezóny, tak Snehová strážnica cez Ľadové dolinky je jedným z nich.