Uskutočnené túry vo Vysokých Tatrách, ale aj horolezecké výstupy a rôzne iné akcie.

Lomnický štít je tretím najvyšším štítom Vysokých Tatier. Prvý známy výstup na tento vrchol, ktorý má výšku 2 633,8 metrov uskutočniť anglický cestovateľ Robert Towson v sprievode dvoch horských vodcov.

Lomnický štít cez Emericiho nárek

Klasická výstupová trasa na Lomnický štít s horským vodcom vedie cez skalnú platňu, ktorá je zaistená reťazmi. Mne sa viac páči trasa, ktorá sa zvykne nazývať Emericiho nárek a vedie cez žľab pod podperou a napája sa na klasickú cestu pod vrcholom.

 Lomnický štít cez Emericiho nárek

Malý Kežmarský štít a jeho severná stena vlastní tatranský rekord. Svojou výškou 850 metrov je tou najväčšou vo Vysokých Tatrách.

Severnú stenu pretína sutinová terasa, Nemecký rebrík, ktorá sa pod výrazným vhĺbením – Kotlom označuje aj ako Zlatý rebrík. Nemecký rebrík končí v Ušatom sedle, kde sa naň napájajú Medené lávky, smerujúce do severných zrázov Lomnického štítu.

 

Tadiaľto chodievali do svojich revírov hľadači “slnečného kovu” – najmä saskí kolonisti z Kežmarku. Odtiaľ odvodzujeme aj názov Nemecký rebrík.

 

Nemecký rebrík a Lomnický štít

Prvým známy výstup na Lomnický štít uskutočnil Robert Towson v sprievode horských vodcov. Je však takmer isté, že pred Angličanom stáli na končiari Lomnického štítu už kežmarskí obuvníci Fábryovci, ktorí sa v letných mesiacoch už niekoľko rokov pokúšali o banícke štastie. Narúbanú rudu znášali na chrbtoch zo svojho revíru na Medených lávkach cez Nemecký rebrík Malého Kežmarského štítu do prístrešku pri Zelenom plese. Tu vytriedli obsah malachitu a kúsočkov striebra.

Malý Kežmarský štít cez Nemecký rebrík

Výstup na Malý Kežmarský štít cez túto širokú terasu patrí k náročným túram vo Vysokých Tatrách. Z Bielej vody je to prevýšenie 1 555 m, čo sa môže rovnať alpským túram. Práve táto túra je výbornou prípravou na kombinované alpské túry. Hlavne v jarnom období, keď býva Nemecký rebrík ešte zasnežený.

Dva dni pod Malým Kežmarským štítom

V Boženou sa pripravujeme na letný výstup na Matterhorn. V rámci tejto prípravy sme strávili dva dni v doline Zeleného plesa. Prvý deň sme zakončili lezením hrebeňom z Jastrabieho sedla na Jastrabiu vežu. Na ten druhý sme naplánovali výstup na Kežmaráky cez Nemecký rebrík.

Predpoveď počasia bola úplne ideálna. Ranná azúrová obloha nás o tom presvedčila. Po asi 30 minút od Chaty pri Zelenom plese si obúvame mačky, sedačku a prilbu. Začíname snehovým žľabom, ktorý nás privedie k reťaziam. Šikmou trávnatou terasou sa dostaneme k samotnému Nemeckému rebríku a pokračujeme do Ušatého sedla. Ušaté sedlo sa nachádza v 800-metrovej SV hrane Malého Kežmarského štítu, ktorá začína v Medenej kotline. Taktiež výborná mixová túra, hlavne v jarnom a zimnom období.

Zo sedla už pokračuje čisto skalným terénom na vrchol Malého a Kežmarského štítu. Zostup je už jednoduchší a to na Skalnaté pleso a do Tatranskej Lomnice.

Malý Kežmarský štít cez Nemecký rebrík – video

 

Zdroj: Bohuš, I., Tatranské štíty a ľudia, vydavateľstvo I&B Tatranská Lomnica, 2010, ISBN 978-80-969017-9-1

Jastrabia veža svojou výškou 2137 metrov nemôže konkurovať tatranským velikánom. Ale keď kráčate chodníkom k Brnčalke, takmer celú polhodinku pred chatou Vám oči priťahuje mohutná veža. A presne tá veža je Jastrabia.

Jastrabia veža vrchol

Jastrabia veža

Od Karbunkulového hrebeňa ju delí Jastrabie sedlo. Karbunkulový hrebeň je krásny skalný hrebeň, v ktorom sa nachádzajú vrcholy Kopiniakov a Malého Kolového štítu. Vybieha na juh z Belasej veže.

Jastrabia veža je aj predmetov mnohých povestí, ale o tých Vám napíšem nabudúce.

Jastrabia veža a Brnčalka

Chata pri Zelenom plese je výborným východiskom pre mnohé túry. A kedže sa s Boženou pripravujeme na letný výstup na Matterhorn, náš ďalší výlet sme naplánovali práve v okolí Brnčalky.

Predpoveď počasia spomínala, že v noci zo stredy na štvrtok mal cez naše územie prejsť studený front. Meteorológovia sa nemýlili. Noc bola upršaná, ráno zamračené a veterné. Každou hodinou sa počasie vylepšovalo a keď sme o jedenástej vyrazili z chaty, tak to vyzeralo na úplne iný deň.

Stúpajúc do Červenej dolinky sme zazerali na našu Jastrabiu vežu. Mali sme v úmysle liezť hrebeňom z Jastrabieho sedla na vrchol a zostúpiť klasickou cestou cez rampu. Hrebeň zo sedla je lezenie okolo II. stupňa horolezeckej obtiažnosti a po 30 minútach už stojíme na vrchole. Z vrcholu je nádherný výhľad na Zelené pleso a severnú stenu Malého Kežmarského štítu. Náš cieľ na ďalší deň…

Jastrabia veža z Jastrabieho sedla

 

Dnes je 20. máj a na Slovensku trvá jar už dva mesiace. Lúky sú zelené, tráva vysoká,  kvety kvitnú a cez deň Vás slnečné lúče zohrievajú ako keby bolo už leto.

Vo Vysokých Tatrách je ešte sneh. V tatranských dolinách sa nachádzajú súvislé snehové pláne, žľaby a kuloáre sú naplnené firnom. Avšak v lese už počuť štebot vtákov, stromy pučia a lúky sú plné šafranu. Takáto je tatranská jar.

Jarné túry v Tatrách

A presne teraz sú najideálnejšie podmienky na kombinované túry. Na túry pre tých, ktorí chcú vyskúšať aké je to mať na nohách mačky. Za skorého rána kráčať tvrdým zamrznutým firnom a podopierať sa čakanom. Založiť si čakan za batoh a liezť v mačkách po skale.  Keď to robíte prvýkrát, tak je to ako balet v podpätkoch.

 

Jarné túry v Tatrách sú ideálne aj pre tých, ktorý by radi začali s túrami v Alpách. Napríklad so štvortisícovkami v okolí Saas Fee ako Weismiess, Allalinhorn, Alphubel alebo okolí Zermatu ako Breithorn, Castor, Pollux a dalšími. Veď v Alpách ich je celkovo 82 a najvyššou je predsa Mont Blanc 4 810 m n.m.

Jarné túry v Tatrách – Satan

Satan - Jarné túry v TatráchAj Marte a Lucii sa zapáčila myšlienka uskutočniť túry s mačkami a horolezeckým čakanom. V piatok sme sa vydali na Satan. Satan je najvyšším vrcholom v hrebeni Bášť, ktorí rozdeľuje Mlynickú od Mengusovskej doliny.

Minulý týždeň sa trochu ochladilo. Vo štvrtok dokonca vo vyšších polohách snežilo. Noc bola jasná a chladná, ráno nás čakal v Mlynickej doline firn. Po niečo vyše 2 hodinách sme dorazili pod stenu Satana. Výstup začína traverzom spodných stienok Satana cez širokú lávku. Takmer na jej konci sa nachádza žľab. Aktuálne ešte s veľkým množstvom snehu. A tak sme strmým firnom poľahky vystúpili do sedielka na hrebeň. Zo sedielka je to kúsok na južný vrchol Satana.

Jarné túry v Tatrách – ako dlho?

Jarné túry v Tatrách

 

Ako dlho bude ešte sneh v tatranských dolinách? To nedokáže nikto predpovedať. Samozrejme, že slnečné svahy, žľaby a steny sú už vyhriate. Dokonca aj južná stena Volej veže je suchá a pripravená na prvé skalné výstupy. Ale na najvyššom vrchole Slovenska budú zimné podmienky minimálne ešte mesiac.

// < ![CDATA[
// < ![CDATA[
// < ![CDATA[
// < ![CDATA[
//

Máme 4 dni do Štedreného dňa a okrem množstva darčekov pod vianočným stromček, všetci s napätím očakávame aj bohatú snehovú nádielku. Táto zatiaľ nedorazila.

Uvidíme čo prinesie dnešný prechod podružného studeného frontu a hlásené nočné sneženie. Podľa aktuálnych družicovým záberov je už oblačnosť nad naším územím a meteorológovia očakávajú sneženie.

Aktuálne podmienky vo Veľkej Studenej doline

Vo vyšších polohách je teplota pod bodom mrazu už dlhšie obdobie a dnes sme sa chceli presvedčiť akú sú skutočné podmienky v Malej Studenej doline.

Podmienky na ľadové lezenie vo Veľkej Studenej doline

Spomedzi ľadopádov v okolí Hrebienka sú podmienky najhoršie na Ľadopáde pri Zamkovského chate. Neboli sme priamo pod ním, ale oteplenie posledných dní, priame slnečné žiarenie spôsobili, že ľadopád nie je vôbec vidieť.

Záhradky (ľadopád najbližšie Hrebienku) je na tom podobne. Evidentne ho zasiahlo oteplenie a nedostatok vody. Myslím, že stav ľadu odradí aj najväčších odvážlivcov.

 

Záhradky

Záhradky

Veverkov ľadopád vyzerá zo všetkých najlepšie. Ľad mohutnie a už teraz je podľa môjho názoru leziteľný, aj keď určite bude obtiažnosť vyššia ako zvyčajne.

Ľad napravo od Bibinho ľadu

Tento ľadopád vyzerá taktiež leziteľný, aj keď pri pohľade na ľadopád z chodníka sa mi zdalo, že je v ňom väčšia trhlina. Zrejme oteplenie.

Bibin ľad

Bibin ľad

Groszove ľadopády

Spodný Grosz je takmer bez ľadu. Stredný ľadopád vyzerá byť leziteľný a taktiež horný ľadopád.

Groszove ľadopády

Groszove ľadopády

Podmienky na lezenie na Slavkovských zuboch

Slavkovské zuby sú aktuálne bez snehu, ale verím, že trávy sú premrznuté.

Slavkovské zuby

Slavkovské zuby

Snehové podmienky vo Veľkej Studenej doline

Snehu je žalostne málo a aj to málo je na chodníku premenené na ľad. Na skialpinizmus radšej zabudnite a ak plánujete túru na Zbojnícku chatu, odporúčam protišmykové návleky na topánky alebo turistické mačky.

Tatranská Magistrála

Tatranská Magistrála z Hrebienka k Rainerovej chate

Najteplejší rok v histórii meteorologických pozorovaní

Rok 2014 bol  oficiálnej správy Regionálnej asociácie svetovej meteorologickej organizácie pre Európu a stredný východ (WMO RA VI) najteplejší v histórii meteorologických pozoraní na území Európy. Viac sa dozviete v blogu Slovenského hydrometeorologického ústavu. 

Pekné Vianoce a štastný Nový rok 2015

Ostavá mi už len popriať príjemné prežitie vianočných sviatkov a všetko dobré do Nového roku. A samozrejme bohatú snehovú nádielku.

Zoe pod Slavkovskými zubmi

Zoe pod Slavkovskými zubmi

Michal hovorieva, že keď prichádza do Tatier, vždy prinesie aj dobré počasie. No, nesklamal ani v posledný augustový deň a naozaj počasie doobeda vydržalo. Granátka alebo Granátova stena bola dnes pre nás synonymom pekných výhľadov, jesennej hmly, expozície a lezenia.

Nástup na pravé rebro Granátky

Túru sme začali na Sliezskom dome a po krátkom výšľape turistickým chodníkom smerujeme pod Velickú stenu. Vo Velickej stene je taktiež množstvo horolezeckých výstupov, z ktorých asi najpopulárnejšie sú Cez výlom, Ľavý a Pravý Gálfy.

nástup na pravé rebro

Granátova stena nástup

 

Pod stenu sa až nedostaneme, pretože cez nevýrazne sedielko prechádzame do kotla pod Granátovú vežičku. Lezenie žľabom a prichádzame na pravé rebro Granátky cez štrbinu pod Granátovým Mníchom. Z tohto miesta začína už celkom slušná expozícia a výhľad na celý Gerlachovský masív.

 

Obtiažnosť pravého rebra Granátky

Granátova stena, pravé rebro

Lezenie pravým rebrom Granátky je pomerne vyrovnané, okolo IV. stupňa horolezeckej obtiažnosti, pričom asi dve miesta sú najťažšie. Prvým je hneď prvý krok zo štrbiny a druhým asi 5-metrová platňa s menšími chytmi. Michalovi sa však podarilo vyliezť celé rebro v topánkach.

Bol to pekný deň a nezmokli sme :)

 

Tatranské Babie leto, možno aj na Granátke…

Zajtra ráno už vstávame do prvého septembrového dňa, čo v Tatrách značí, že leto končí, ale verím, teda dúfam, že nás ešte čaká krásna a slnečná jeseň, ktorá býva vo Vysokých Tatrách tým najkrajším obdobím či už pre vrcholové, hrebeňové alebo horolezecké túry.

 

Michal Gerčák

horský vodca IVBV-UIAGM-IFGMA

 

Galéria Granátky

Nezvyčajne horúco začal tento týždeň. Vo Vysokých Tatrách nemáme síce 30 stupňové horúčavy, ale tatranské steny sú vyhriate. Vo vyšších polohách vládne ešte sneh, ale Velická stena, ktorá sa nachádza na začiatku Velickej doliny je v ideálnych podmienkach. Prístup pod stenu zo Sliezskeho domu je bez snehu a aj skala je úplne suchá.

 

Velická stena

Mohutný masív Velických Granátov delí Velickú a Slavkovskú dolinu. Hrebeň Granátových veží má 4 výrazné vrcholy: Rohatú vežu, Veľkú Granátovú vežu, Dvojitú vežu a Velickú kopu. Tieto vysielajú do Velickej doliny mohutné rebrá, ktoré sa nad dolinou lámu zráznymi stenami. Velická stena sa vypína nad Velickou dolinou ako výbežok pod Dvojitou vežou a Sedlom pod Dvojitou, od ktorých je oddelená Granátovou lávkou. Viac informácie o Velickej stene sa dočítate na webstránke horolezeckého sprievodcu Vysokými Tatrami tatry.nfo.sk.

 

 

Na začiatok sezóny sme si vybrali skôr ľahšie cesty ako je Cez výlom IV-V a Hranou Velickej steny IV. Prvá cesta v západnej časti Velickej steny je na štandoch odistená borhákmi a je vhodná aj pre začínajúcich lezcov, ktorí si chcú vyskúšať horolezecké túry s horským vodcom a majú skúsenosti s lezením na cvičných skalách. Taktiež druhá línia Hranou Velickej steny je podobná, avšak o trošku ľahšia.

Velická stena – Cez výlom

 

Velická stena – Hranou Velickej steny

 

Michal Gerčák

horský vodca IVBV-UIAGM-IFGMA

mountain addiction

Chopok alebo skôr povedané Jasná, stredisko v Nízkych Tatrách je výborným miestom, ktoré ponúka možnosť využiť lanovky a jazdiť neupraveným terénom v žľaboch. K dispozícii sú mnohé varianty na freeride, bez použitia stúpacích pásov ako Školský žľab, Meteorologický a Retransačný žľab, Dereše, Demänovské sedlo a pod. Keď máte k dispozícii skialpinistické lyže a pásy, môžete pokračovať ďalej po hrebeni a vyskúšať napríklad zjazd z Krúpovej holi do Širokej doliny.

Chopok nesklame

Takýto variant sme vyskúšali poslednú nedeľu. Dvakrát Školský žľab a potom Krúpova hoľa. Výborné podmienky, veď posúďte sami…

 

Šašov ľadopád v Kráľovskom žľabe z turistického chodníka, ktorý vedie Veľkou Studenou dolinou,neuvidíte. Musíte správne odbočiť do Kráľovského žľabu a veriť, že bude v dobrých podmienkach. To je jediná možnosť, ako zistiť, či je vytečený.

Šašov ľadopád v Kráľovskom žľabe

prvá dĺžka

Šašov ľadopád v Kráľovskom žľabe

Kráľovský žľab sa nachádza v severnej stene masívu Slavkovského štítu a Šašov ľadopád je v prvej tretine tohto žľabu. Z Hrebienka by ste tam mal byť za jeden a pol hodiny.

 

V sobotu sme sa rozhodli, že sa nás pobaví Šašo. Vyliezli sme tri dĺžky v ľadovo-snehovo-mixovom teréne. Stretli čriedu kamzíkov, ktorí sa rozhodli, že budú liezť v trošku ťažšom teréne ako my. Ďalej troch skialpinistov a jedného snowboardistu, ktorí zlyžovali Kráľovský žľab. Nielen ľadopády, ale aj snehové podmienky boli výborné…

Šašov ľadopád v Kráľovskom žľabe – galéria

 

Uplynulý týždeň bol bohatý na snehové zrážky a v oblasti Chopku sú podmienky aj na freeride a skialpinistické túry. V dobrých podmienkach sú zjazdy do kotla Lukovej aj do Derešského kotla. Avšak vietor a veľké množstvo snehu na tvrdom podklade vytvorili miestami nestabilné snehové vrstvy. Pozor na lavínovú situáciu.

Skialpinistická túra do sedla Poľana

Voľná sobota a tak sme aj my vyrazili otestovať našu kondíciu po chorobe do Nízkych Tatier. Vybrali sme sa do sedla Poľana v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Po víchrici tam padlo niekoľko stromov a chodník je miestami horšie priechodný. Na chodníku boli niečo vyše 15 cm čerstvého snehu, slnko a zasnežené stromy dopĺňali zimnú atmosféru. Kedže sme ešte po chorobe a aktuálna predpoveď sa nemýlila (na vrchole Chopku fúkal vietor o sile 15 m/s), tak na konci hranice lesa sme to otočili.

 

Galéria

Výstup na Kežmarský štít v zimných podmienkach sme už s Boženou plánovanie dlhšie. Tento týždeň všetko do seba zapadlo. Slnečný deň bez obláčika na oblohe, akurát vietor robil malý škrt cez rozpočet. Našťastie nová 15-miesta kabínková lanovka zo Štartu na Skalnaté pleso zvláda aj silnejší vietor. Aktuálne počasie SHMÚ ukazovalo, že na hrebeni je naozaj silný.

Malý Kežmarský štít

Dolinou sme kráčali pohodlne, takmer všade je firn alebo ľadové platne. Samozrejme snehu je nedostatok. Pod Huncovským žľabom sme absolvovali krátky nácvik techniky chôdze v mačkách a s čakanom. Podmienky v žľabe boli dobre a tak sme ukrajovali výškové metre pomerne rýchlo. Miestami sme sa brodili, ale do Huncovského sedla sme došli v dobrom čase.

Na hrebeni už fúkal pomerne silný vietor. Ľadové kryštáliky pichali ako ihličky. Z Huncovského sedla pokračuje výstup cez snehovo-skalný hrebeň. Podarilo sa nám vystúpiť len na Malý Kežmarský štít. Vietor bol príliš silný a čas sa krátil.  Chceli sme stihnúť lanovku zo Skalnatého plesa.

 

 

Galéria