Foto: Martin Krystýnek
Výstup na Gerlach so Zuzanou Smatanovou
Výstup na Gerlach so Zuzanou Smatanovou, takto sme počas septembra oslavovali nádherné a chladné počasie v Tatrách.
Zuzka je známa svojím kladným vzťahom k prírode a k turistike, rozhodli sme sa teda pre neklasickú trasu na najvyšší vrchol Tatier. A tou je Gypsyho ferrata alebo Tatarkova próba. Táto trasa je náročnejšia ako klasická. Nastupuje sa do nej nad Dlhým plesom a začína 70-metrovým skalným komínom. Stredná časť je o niečo jednoduchšia, avšak najkrajším je záverečný úsek. Ten vedie z Gerlachovského sedla nádherným skalným hrebeňom a lezeckými úsekmi.
Zuzka samozrejme nevedela čo ju presne čaká. Neistotu znásoboval aj skorý nástup a poriadne chladné tatranské ráno. Nemrzlo, ale tie tri stupne nad nulou sme cítili.
Keď sme vyrážali zo Sliezskeho domu, bolo ešte šero a potrebovali sme čelovky. Najskôr okolo Večného dažďa, Dolnou Kvetnicou a postupne sa začalo brieždiť. Pri Dlhom plese sme zazreli kríž na vrchole Gerlachovského štítu a zhruba po dvoch hodinách sme dorazili pod nástup. Tatranské dobrodružstvo môže začať.
Gypsyho ferrata alebo Tatarkova próba
Slnečné lúče nás pomaly zohrievali a po krátkej prestávke sme sa nachystali na lezenie. Doteraz to bol v podstate chodecký teréne a teraz môže začať ten pravý výstup na Gerlach so Zuzanou Smatanovou. Začíname hneď zostra. Lezenie v komíne s vklineným balvanom. Po 30-metrov prichádza prvý štand. Dlhý krok na prvú kramlu, reťaz a dobré miesto na státie. Expozícia sa zväčšuje. Krátky úsek s množstvom voľných skál, musíme byť opatrní. Traverz po reťaziach, nohy na rozpor a sme na konci prvého náročného úseku.
Druhá časť do Gerlachovského sedla je o niečo jednoduchšia. Sú tu krátke výšvihy a strmé stúpanie. Zuzka s Janom kráčajú a užívajú si jesenné výhľady. Tatranské leto končí posledným augustovým dňom. V septembri už tráva chytá hnedú farbu, ráno sú chladné, pribúdajú hmly a to je predzväsťou babieho leta.
Gerlachovské sedlo a časť hrebeňa Martinovka
Celý deň nás sprevádza studený vietor a s pribúdajúcou výškou je to intenzívnejšie. V Gerlachovskom sedle už máme za sebou väčšiu časť výstupu, ale od teraz to bude najveternejšie. Napriek tomu sa tešíme z miesta, kde je jeden z najkrajších výhľadov celej túry. A ním je pohľad na záverečnú časť hrebeňa na vrchol. Z sedla vyzerá strmý, ostrý a mnohým naháňa strach. Je to však prekrásny hrebeň s expozíciou a výhľadmi na celé Vysoké Tatry. Vyššie na hrebeni je miesto, z ktorého vidieť trosky lietadla, ktoré počas vojny havarovalo na Zadnom Gerlachu.
Po polhodine už vidíme pred sebou kríž na vrchole Gerlachovského štítu, ktorý je takmer na dosah. Avšak len takmer, keďže ešte nám ostáva pár lezeckých úsekov. Zuzka ich zvláda bez zaváhania a Jano to už má nacvičené. A sme na vrchole.