Zaujímavosti zo sveta hôr.

Obdobie od apríla do konca augusta je obdobím búrok. Búrky sa tvoria na čele studeného frontu, teda na rozhraní dvoch rôzne teplých hmôt alebo v miestnej vzduchovej hmote. Tým posledným hovoríme aj búrky z tepla.

Pre vznik búrky, ktorá vzniká z kopovitej oblačnosti, musia nastať v atmosfére vhodné podmienky. Kopovité oblaky vznikajú výhradne pri termickej konvekcii, ktorá je spôsobená nerovnomerným ohrievaním zemského povrchu.

Búrka so sebou prináša nepríjemnosti ako silný vietor, prietrž mračien, blesky a hromy, ochladenie či krúpy. Tieto nepríjemnosti sa znásobujú v horách. Hory sú vôbec dobrým terénom pre termickú konvekciu, ktorá je podporovaná jeho členitosťou a pestrosťou, naviac svahy, sklonené k dopadajúcemu slnečnému žiareniu prijímajú omnoho viac tepelnej energie, než vodorovný terén. Vznikne okolo hôr oblačnosť, ktorej základňa je pod úrovňou hrebeňa, vyžaruje zemský povrch svoje teplo do oblačnosti, v nej však ku vzniku instability postačuje nižší vetrikálny teplotný gradient, takže pre vznik búrky stačí omnoho menej energie, než dole v nížine.

Hory sú teda ideálnym terénom pre vznik búrky a búrka v horách je zas nebezpečným javom. Predísť búrky v horách sa dá dobrým naplánovaním túry. V čase od apríla do augusta by Vaša túru mala začínať na svitaní. V čase od 13.-23.6.2014 vychádza slnko o 4:50. Okolo obeda, keď sa najčastejšie vyskytujú búrky z tepla, by sme mali byť už na zostupe alebo v nižších polohách dolín.

Verím, že tieto rady Vám pomôžu k bezpečnému návratu z hôr.

 

Michal Gerčák

horský vodca IVBV-UIAGM-IFGMA

mountain addiction

 

Jarná búrka v Penzbergu

V pondelok, 21.4.2014 sa nemeckým mestečkom Penzberg prehnala búrka s krupobitím. Za krátky okamih napadlo až 20 cm ľadových krúp.

Ďalšie vyčínanie počasia v talianskej Civitavecchia, severne od Ríma. Toto malé tornádo bolo zdokumentované a pozorované z pobrežia.

Jarná cesta

Často sa prechádzame so Zoe neďaleko Bielej cesty v Novej Lesnej. A takýto záber sa naskytoval počas aprílovej prechádzky – jarná cesta.

 

Pitztal, je lyžiarske stredisko pomenované podľa ľadovca, ktoré sa nachádza v rakúskom Tirolsku. Z Bratislavy je vzdialený niečo vyše 600 km.

Pitztal – ideálne miesto pre skialpinizmus

Pitztal, je ideálnym miestom pre nadšencov ľadového lezenia, skialpinistických túr, ale aj freeridu. Na konci doliny sa nachádzajú dve lyžiarske strediská a to Pitztal Gletscher a Riffelsee. To prvé je jedným z  východiskových bodov pre výstup na najvyšší vrchol Tirolska a Otztalských Álp – Wildspitze 3770 m n.m.

Tento rok sa sneh do Vysokých Tatier nedostal. Neviem, či sa mu páčia viac Alpy, ale tam majú rekordné množstvá snehu. V niektorých oblastiach až do 700 cm. Aj v Pitztali je to tento rok nadpriemerné. Snehové podmienky na ľadovci, ale aj v ostatných dolinách sú vynikajúce. Cieľ našeho krátkeho výletu bol teda jasný. Z Vysokých Tatier sme po 10 hodinách dorazili do dedinky Plangeross. Jar začala prichádzať aj do týchto končín, teploty vo výške 3000 m okolo nuly, ideálne počasie pre skialpinistické túry.

Prvý deň sme v rámci aklimatizácie vystúpili na Linker Fernekogel 3277 m n.m. Po troch hodinách a 800 výškových metroch sme stáli pri kríži, spoločne s troma Rakúšami. Obloha bez obláčika a nádherný výhľad na Wildspitze. Zjazd firnovým svahom, ktorý mierne zohrialo slnko, stál zato. Mali sme k dispozícii ešte jazdu lanovkou Mittelbergbahn, tak prečo to nevyužiť a zlyžovať ľadovcom Taschachferner. Najprv zlyžujete zjazdovkou do sedla Mittelbergjoch a asi 50 výškových metrov na ľadovec. Potom nasleduje 10 km zjazd ľadovcom do dedinky Mandarfen. Alpskú kulisu dopĺňajú trhliny, seraky a výhľady.

Druhý deň, posledný pekný pred príchodom fénu, bol náš plán teda jasný. Tak ako mnohí skialpinisti, aj my sa chceli vystúpiť na Wildspitze. Podarilo sa nám to a opäť to bol zážitok. Výborný firn, podmienky, slnko, sneh a príjemná teplota.

Máte záujem o skialpinistické túry v ľadovcovej oblasti? Pitztal a Otztalské Alpy rozhodne stoja zato.

Galéria Linker Fernerkogel

 

Galéria Wildspitze

Kráľova hola je nádherný vrchol. Keď sa na túre vo Vysokých Tatrách, pomaly neexistuje miesto, z ktorého by ste nevideli Kráľovú hoľu. Keď stojíme na tatranských vrcholov a vysvetľujem miestopis, nezabudnem na Kráľovú hoľu.

Kráľová hoľa

Je najvýchodnejším vrcholom hrebeňa Nízkych Tatier, ktorý sa tiahne v dĺžke 95 km. Aby sa Kráľova hoľa zaradila medzi 4 vrcholy Nízkych Tatier, ktoré majú nad 2000 m, musela by ešte dorásť 52 výškových metrov. Kráľova hoľa meria 1 948 m. Skialpinistická túra na Kráľovú hoľu je naozaj veľkolepá.

 

Kráľova hoľa a Matúš Lašan

Lezenie ľadopádov je náročná, ale veľkolepá činnosť v zimných horách. V rukách držíte dva čakany, na topánkach máte zapnuté mačky. Všetko je perfektne nabrúsené, aby hroty bez veľkej námahy prenikali do  ľadu. Hľadáte vhodné miesta, pukliny, do ktorých zakladáte svoje zbrane. Alebo si tvoríte chytu a stupy samy. Vo Vysokých Tatrách a v Slovenskom raji sa nachádza množstvo možností vyskúšať si tento pohyb.

Ľadopády sú každý deň iné. Menia sa podľa teploty, slnečného žiarenia a podľa toho, koľko ľudí ich už vyliezlo :) Keď teploty klesajú hlboko pod pod mrazu, ľadopády sa stávajú krehkými. Štiepia sa veľké kusy ľady a aj samotné lezenie si vyžaduje dávku citlivosti. Najvhodnejšou je teplota je okolo 0 až – 5 stupňov.

 

Riziko ľadového lezenia

Tým, že ľad sa mení každým dňom, tak aj riziko ľadového lezenia je každým dňom iné. Voľne visiace cencúľe predstavujú veľké riziko. Horolezec, ktorý vo video spadol, prežil bez vážnejších zranení.

A takéto podmienky sú v Alpách, v oblasti Chamonix. Ostáva len ticho závidieť…

 

Podmienky v Alpách – Chamonix

 

Fakt, že nosíte lavínový batoh so systémom ABS neznamená, že máte ingnorovať lavínovú situáciu.

Mnohí lyžiari a freerideri robia rovnakú chybu. Uvažovať spôsobom: “Do tohto žľabu by som nešiel, ale veď predsa mám lavínový batoh, to je predsa v pohode.” je trestuhodné. Lavinový batoh v mnohých prípadoch tvorí pocit falošnej bezpečnosti. Prvoradým je test stability snehovej pokrývky a sledovanie lavínovej situácie. A 13. februára situácia nebola priaznivá.

Lavínový batoh – pocit falošnej bezpečnosti

 

 

Seb Montaz je úspešný francúzsky horský vodca a filmár. Má za sebou viacero úspešných projektov a ocenení na medzinárodných filmových festivaloch.

 

 

Balloon Highline

Film o skupine francúzskych highlinerov, ktorí skúšajú veľmi zaujímavé kúsky…