Achilleas a Ihla v Ostrve, to bol náš augustový výstup s úspešným slovenským výtvarníkom.

Nepochyboval sme, že Achilleas Sdoukos výstup na Ihlu v Ostrve zvládne, avšak ako poznamenal, bola to jeho prvá náročnejšia túra v Tatrách. Sám naznačil, že má množstvo záľub a turistika medzi ne nepatrí.

Dokonca nemal ani vhodnú obuv. Nakoniec si zaobstaral vhodné topánky a verím, že ich nepoužil prvý a posledný krát.

Ihla v Ostrve je ikonická veža, z ktorej je nádherný výhľad na celú Mengusovskú dolinu a jeden z najkrajších vrcholov v Tatrách a tým je Vysoká. Samotná túra začína na Popradskom plese a na Ihlu vedú v podstate dve trasy. Jedna cez Sedlo pod Ostrvou a druhá traverzom ponad Galériu a žľabom priamo k Ihle. My sme sa rozhodli pre tú druhú a najskôr sme vyrazili k Symbolickému  cintorínu.

Horolezeckým chodníčkom sme vystúpili pod samotnú Galériu Ostrvy, ktorá je obľúbeným horolezeckým cieľom. K začiatku traverzu sme museli nastúpať ešte pár výškových metrov a pomaly sa nám otváral výhľad na dolinu a hrebeň Bášt s najvyšším vrcholom – Satanom.

V traverze, ale aj v samotnom žľabe sú krátke skalné prahy a lezecké úseky. Celý čas sme mali pred nami Ihlu. Najzaujímavejší úsek je práve zo Sedielka pod Ihlou na samotný vrchol. Ide o lezenie v II. až III. stupni horolezeckej obtiažnosti, avšak len zhruba 50 metrov.

Keďže Achilleas ukázal vysokú úroveň pohybovej kultúry a Jano nie je žiaden tatranský nováčik, okorenili sme si to lezeckým variantom. Začali sme liezť z pravej strany do nevýrazného sedielka a už z toho bola tatranská štvorka. Z tohto miesta nás čakali posledné metre na vrchol v skalnej platni. Vrchol Ihly v Ostrve je vlastne pár kameňov a veľká expozícia.

Ani naspäť sme sa nevrátili jednoduchšou trasou a chalani si vyskúšali 25-metrový zlaňák.

Bol to ideálny augustový deň. Výborné počasie, suchá skala, usmiaty ľudia a nádherné výhľady.